Benedikt XVI.: Každé povolanie sa rodí z Božej iniciatívy

Vatikán (13. feb. 2012, RV) – Svätá stolica dnes zverejnila posolstvo Benedikta XVI. k 49. svetovému dňu modlitieb za povolania, ktorý sa bude sláviť 29. apríla 2012, na 4. nedeľu vo Veľkonočnom období – nedeľu Dobrého Pastiera.
Témou posolstva je: Povolania ako dar Božej milosrdnej lásky. Svätý Otec hneď v úvode zdôrazňuje, že pôvodcom každého dokonalého daru je Boh Láska – Deus caritas est - : „kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v
ňom“ (1 Jn 4,16). Tento vzťah medzi Bohom a človekom existuje ešte pred samotným stvorením a poznačuje celé dejiny spásy. „Najhlbšia pravda nášho života je teda uzavretá v tomto prekvapujúcom tajomstve: každé stvorenie, osobitne každá ľudská osoba, je ovocím jedinej myšlienky a konania Božej lásky, lásky nezmerateľnej, vernej a večnej (porov. Jer 31,3). Odhalenie tejto skutočnosti je tým, čo v skutočnosti mení náš život od základu. Je to bezvýhradná láska, ktorá nás predchádza, podporuje a povoláva na cestu života a jej koreň je v absolútnom Božom darovaní. [...] Každé osobitné povolanie sa rodí z Božej iniciatívy, je to dar Božej milosrdnej lásky! Je to on, kto ’koná ako prvý‛ a nie kvôli nejakému dobru, ktoré by v nás našiel, ale kvôli prítomnosti svojej vlastnej lásky, ktorá je «rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.» (Rim 5,5).
Božia láska ostáva navždy a je verná sebe samej, «sľubu, ktorý dal pokoleniam tisícim» (Ž 105,8). Znovu by sa mala ohlasovať – predovšetkým novým generáciám – pozývajúca krása tejto Božej lásky, ktorá nás predchádza a sprevádza. Ona je tajnou hybnou silou, je motiváciou, ktorá nikdy nesklame, ba ani v najťažších chvíľach.
V ďalšej časti posolstva Svätý Otec pokračuje: „Miera kresťanského života spočíva v skutočnosti milovať „ako“ Boh. Jedná sa tu o lásku, ktorá sa zjavuje v úplnom dôvernom a plodnom sebadarovaní sa.“ Poukazuje, že ona sa prejavuje voči Bohu a zároveň voči blížnemu. „Práve z tejto otvorenosti voči Božej láske a ako ovocie tejto lásky sa rodia a rastú všetky povolania. [...] Tieto dve vyjadrenia jedinej Božej lásky musia tí, ktorí sa rozhodli nasledovať cestu kňazského a rehoľného povolania, prežívať s osobitnou intenzitou a čistotou srdca. Láska k Bohu, ktorou sa kňazi a zasvätené osoby stávajú viditeľným znamením – aj keď nedokonalým – je motiváciou k odpovedi na osobitné volanie k zasväteniu sa Pánovi prostredníctvom Kňazskej vysviacky alebo profesiou evanjeliových rád.“ Ďalším kľúčovým a konkrétnym vyjadrením Božej lásky k blížnym je podľa Svätého Otca rozhodnutie kňaza a rehoľníka byť podporovateľom spoločenstva medzi ľuďmi a rozsievača nádeje. V závere svojho posolstva vyzýva a povzbudzuje všetkých zasvätených ale aj laikov v rozličných spoločenstvách aby svojimi životmi svedčili o radosti povolania. Zároveň pripomína dôležitosť ukázať základné orientačné body, ktoré sú dôležité k plodnej ceste povolania, ktorými sú Sväté Písmo, Eucharistia a modlitba.
„Žiadam, aby sa miestne cirkvi v ich jednotlivých sektoroch stali „miestom“ pozorného rozlišovania a hlbokého preverovania povolaní, ponúkajúc mladým chlapcom a dievčatám múdre a pevné duchovné doprevádzanie.“ – js –