Benedikt XVI. rehoľníkom: Dnešný deň je príležitosťou oživiť cítenie, ktoré inšpiruje vaše darovanie sa Pánovi

Vatikán (2. feb. 2012, RV) – Benedikt XVI. predsedal dnes večer o pol šiestej v Bazilike sv. Petra slávnostným vešperám zo sviatku Obetovania Pána, ktorý je zároveň 16. dňom zasväteného života. V homílii poukázal na význam a prepojenie sviatku a Dňa zasväteného života.
Drahí bratia a sestry! Sviatok Obetovania Pána, štyridsať dní po narodení Ježiša, nám predstavuje Máriu a Jozefa, ktorí sa v poslušnosti Mojžišovmu zákonu odoberú do Jeruzalemského chrámu, aby obetovali prvorodené dieťa Pánovi a priniesli ako výkupné nejakú obetu (porov. Lk 2, 22-24). Je to jeden z tých prípadov, v ktorých liturgické obdobie rešpektuje historický čas, pretože dnes uplynulo presne štyridsať dní od slávnosti Narodenia Pána. Téma Kristovho svetla, ktorá charakterizovala vianočné sviatky a kulminovala v slávnosti Zjavenia Pána, sa v dnešný sviatok objavuje nanovo.
Rituálne gesto Ježišových rodičov, ktoré sa odohráva v poníženosti a skrytosti, charakteristickej pre vtelenie Božieho Syna, nachádza jedinečné prijatie zo strany starca Simeona a prorokyne Anny. Z Božieho vnuknutia spoznajú v tomto dieťati Mesiáša ohlasovaného prorokmi. V stretnutí medzi múdrym starcom Simeonom a Máriou, mladou matkou, sa nadprirodzeným spôsobom spája Stará a Nová zmluva vo vzdávaní vďaky za dar Svetla, ktoré zažiarilo v tmách a zabránilo im, aby prevládli: Kristus Pán – „svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu“ (porov. Lk 2, 32).
V deň, keď si Cirkev pripomína predstavenie Pána v chráme, sa slávi aj Deň zasväteného života. Evanjeliový príbeh, na ktorý sa odvolávame, predstavuje výrečný obraz darovania vlastného života zo strany tých, ktorí sú povolaní, aby v Cirkvi a vo svete reprezentovali, prostredníctvom evanjeliových rád, charakteristické črty Ježiša, čistého, chudobného, poslušného, zasväteného Otcovi. V dnešnom sviatku teda slávime mystérium zasvätenia: zasvätenia Kristovho, Máriinho, zasvätenia všetkých, ktorí sa dávajú na cestu nasledovania Ježiša z lásky k Božiemu kráľovstvu.
Podľa presvedčenia blahoslaveného Jána Pavla II. má tento deň venovaný zasvätenému životu, ktorý prvýkrát slávil v roku 1997, niekoľko špecifických významov. Chce predovšetkým odpovedať na potrebu chváliť Pána a ďakovať mu za dar tohto životného stavu, ktorý prináleží k svätosti Cirkvi. Každej zasvätenej osobe patrí dnes modlitba celého spoločenstva, ktoré vzdáva vďaky Bohu Otcovi, darcovi všetkých dobier, za dar povolania a s vierou oň stále prosí. Okrem toho chce táto príležitosť doceniť svedectvo tých, ktorí sa rozhodli nasledovať Krista prostredníctvom praktizovania evanjeliových rád, ako aj
rozšíriť poznanie zasväteného života a jeho úctu v celom Božom ľude. Nakoniec Deň zasväteného života chce byť, predovšetkým pre vás, drahí bratia a sestry, ktorí ste prijali tento stav v Cirkvi, vzácnou príležitosťou obnoviť predsavzatia a oživiť cítenie, ktoré inšpiruje vaše darovanie sa Pánovi. Toto chceme dnes urobiť, toto je záväzok, k realizácii ktorého ste volaní každý deň vášho života.
Pri príležitosti 50. výročia otvorenia 2. ekumenického Vatikánskeho koncilu som vyhlásil – ako viete – Rok viery, ktorý sa začne v októbri. Všetci veriaci, ale osobitne členovia inštitútov zasväteného života, prijali túto iniciatívu ako dar a dúfam, že Rok viery prežijú ako vhodný čas pre vnútornú obnovu, ktorú vždy potrebujeme, a prehĺbia základné hodnoty a potreby vlastného zasvätenia. V roku viery, vy, ktorí ste prijali povolanie nasledovať Krista zblízka prostredníctvom praktizovania evanjeliových rád, ste pozvaní, aby ste ešte viac prehĺbili vzťah s Bohom. Evanjeliové rady, prijaté ako skutočné pravidlá života, posilňujú vieru, nádej a lásku, ktoré sú spojením s Bohom. Táto hlboká blízkosť k Pánovi, ktorá musí byť hlavným a charakteristickým prvkom vašej existencie, vás privedie k obnovenému priľnutiu k nemu a bude mať pozitívny vplyv na vašu osobitnú prítomnosť a formu apoštolátu uprostred Božieho ľudu, skrze vaše charizmy, vo vernosti Magistériu, s cieľom byť svedkami viery a milosti, hodnovernými svedkami pre Cirkev a pre dnešný svet.
Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, prostriedkami, ktoré bude považovať za vhodné, ponúkne smery a pomôže, aby tento Rok viery bol pre všetkých vás rokom obnovy a vernosti, aby všetci zasvätení a zasvätené sa s nadšením angažovali na novej evanjelizácii. Zatiaľ čo pozdravujem prefekta dikastéria, Mons. Joao Braz de Aviza - ktorého som zaradil medzi tých, ktorých kreujem za kardinálov v blížiacom sa konzistóriu – využívam túto príležitosť, aby som jemu a jeho spolupracovníkom poďakoval za službu Svätej Stolici a celej Cirkvi.
Drahí bratia a sestry, ďakujem aj každému z vás, za to, že ste boli účastní na tejto liturgii, ktorá aj vďaka vašej prítomnosti sa vyznačuje osobitnou atmosférou nábožnosti a uzobrania. Vašim rehoľným rodinám, ako aj vašej formácii a vášmu apoštolátu prajem všetko dobré. Nech Panna Mária, učeníčka, služobníčka a matka Pána vyprosí u Pána Ježiša, aby „všetci tí, ktorí prijali dar nasledovať ho v zasvätenom živote, vedeli o ňom vydávať svedectvo premeneným životom, radostne kráčajúc zo všetkými bratmi a sestrami do nebeskej vlasti a k svetlu, ktoré nikdy nezapadá“ (Ján Pavol II., Posynodálna apoštolská exhortácia Vita consecrata, 112). –jk, lm –