Spomienky na zosnulého talianskeho prezidenta Scalfaru

Taliansko/Slovensko (30. jan. 2012, RV) – „Význačný katolícky štátnik” – tak nazýva pápež Benedikt XVI. v sústrastnom telegrame bývaleho Talianskeho prezidenta Oscara Luigiho Scalfaru, ktorý zomrel v nedeľu 29. januára 2012 vo veku 93 rokov. Páter Federico Lombardi SJ okrem spoločensko-politických kvalít prezidenta Scalfaru vyzvihol jeho morálnu integritu a spomína ho ako človeka, ktorý nikdy neskrýval svoju kresťanskú vieru, svoju plnú účasť na živote Katolíckej cirkvi. Pohrebné obrady bývalého prezidenta Talianska sa konali dnes o 14.00 hod. v kostole Panny Márie v Trastevere v Ríme. Viedol ich Mons. Vincenzo Paglia, biskup Terni a duchovný asistent Komunity sv. Egídia. On v súvislosti so zosnulým poznamenal:

„Jeho hlboká viera bola pohnútkou jeho význačného politického pôsobenia pre dobro všetkých. Na mňa urobili dojem včera ráno, keď som šiel pozrieť ho, na nočnom stolíku vedľa jeho postele ruženec, Biblia a Ústava. Povedal by som, že toto je celý Scalfaro: človek, až do posledných dní svojho života, spojený s Bohom a vlasťou. Veľký veriaci a veľký Talian.“
Oscar Luigi Scalfaro mal veľmi dobrý, priateľský vzťah aj k Slovákom a k Slovensku. Svedčí o tom napríklad jeho návšteva v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríma, ktorá sa uskutočnila 7. októbra 1993. Politik a štátnik Oscar Luigi Scalfaro sa ako praktizujúci katolík často v Ríme stretával s predstaviteľmi slovenskej kňazskej emigrácie, najmä s biskupom Pavlom Hnilicom, SJ. Prezident Scalfaro navštívil dvakrát aj Slovenskú republiku, 28. a 29. novembra 1994 a 23. - 24. januára 1998, keď sa v Levoči uskutočnil V. summit prezidentov stredoeurópskych krajín.

Pri prvej návšteve okrem oficiálnych stretnutí so politickým predstaviteľmi, prezident Scalfaro ako mariánsky ctiteľ navštívil aj národnú svätyňu Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne. Na obede bol prítomný aj arcibiskup Dominik Hrušovský, vtedy svätiaci biskup Trnavskej arcidiecézy a prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Vtedajší provinciál saleziánov don Ernest Macák prezidentovi Scalfarovi počas obeda potichu porozprával svoju pohnutú históriu väzňa a mučeníka pre Krista. Prezident Scalfaro si to nenechal pre seba, ale hneď to nahlas povedal všetkým prítomným v jedálni saleziánskeho kláštora. A odtiaľto sa toto svedectvo vďaka talianskej televízii RAI dostalo do sveta. Po jeho návšteve Slovenska viacero študentov zo saleziánskeho gymnázia v Šaštíne dostalo štipendiá pre štúdium na Univerzite v Bologni a jej pobočke vo Forli.

Dňa 29. novembra 1994, pred odletom do Ríma prezident Scalfaro položil veniec k pamätníku obetiam komunizmu na ružinovskom cintoríne v Bratislave, čím si uctil obetu ich života i zápas za lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Oscar Luigi Scalfaro ostáva zatiaľ jediný zahraničný štátnik, ktorý týmto gestom na tomto mieste vzdal hold slovenským mučeníkom za Boha a národ.

Jeho slová pri preberaní zlatej medaily Univerzity Komenského: „Vy, ako univerzita, slúžite človeku na poli kultúry, vedy a výskumu. A úloha nás, politikov, je s pomocou Božej milosti, slúžiť človeku v jeho každodennom živote strastí a radostí. Aj ten najmenší skutok v našom živote, aj keď ostane v skrytosti, keď poslúži, aby človek žil pravdivejšie a spravodlivejšie, naša oslavná pieseň patrí Božej moci, a naša služba bude ešte vznešenejšia, poníženejšia a pravdivejšia“, ostávajú pre nás trvalým mementom.

Oscar Luigi Scalfaro sa narodil 9. septembra 1918 v severotalianskom meste Novara, v regióne Piemont. Po štúdiách práva pracoval v súdnictve a v roku 1946 stal poslancom za Kresťanskú demokraciu a až do konca svojho aktívneho života venoval politike. Scalfaro bol jedným z troch talianskych politikov, ktorí zastávali všetky tri najvyššie funkcie v štáte - bol prezidentom, predsedom Senátu i Dolnej komory parlamentu. V rokoch 1983 - 1987 pôsobil ako minister vnútra a v rokoch 1992 - 1999 bol deviatym prezidentom Talianskej republiky. Po skončení prezidentského mandátu až do smrti, 29. januára 2012, bol doživotným senátorom Talianskej republiky.

Spracované zo zdrojov RV, Ján Košiar, Jozef Mikloško
-jk-