Príhovor priora Jána Karlíka OH pre chorých

Dnešný príhovor s názvom Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila! pripravil prior slovenskej komunity Milosrdných bratov Ján Karlík OH:
Pochválený buď Ježiš Kristus,
milá sestra a milý brat, vy, ktorí prežívate utrpenie, aké prežíval aj Pán Ježiš pod krížom.

Nedávno sme si pripomenuli narodenie Pána Ježiša, a opäť máme pred sebou Svetový deň chorých. Tento deň, 11. februára, ustanovil blahoslavený Ján Pavol II. na spomienku Panny Márie Lurdskej a
hlavná myšlienka Svetového dňa chorých v tomto roku vychádza z Lukášovho evanjelia a Ježišových slov: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ Upriamuje pozornosť na dôležitosť a význam uzdravujúcich sviatostí.

Spomínam si, vážení poslucháči, na jeden z mnohých prípadov, s ktorými som sa stretol v našej nemocnici. Istého dňa ma jedna rehoľná sestra z justičného oddelenia, kde sa pod policajným dozorom liečia pacienti vo výkone trestu upozornila, že na tomto oddelení máme jedného zomierajúceho pacienta.
Nebolo by na tom na prvý pohľad nič zvláštne, pretože nedávne štatistiky ukazujú, že v západnej Európe až 80 percent ľudí zomiera práve v nemocničnom prostredí.
Zvláštne na tomto prípade bolo, že nášho súdne trestaného a zomierajúceho pacienta chceli justične omilostiť, teda: zbaviť ho obžaloby , aby mohol pokojne zomrieť ako slobodný človek na inom nemocničnom oddelení. No on to však odmietol so slovami, že chce zomrieť na tom oddelení, kde je, v tichosti a samote justičného oddelenia.
Začudoval som sa nad jeho rozhodnutím – nad odmietnutím zo zbavenia viny. Čo je to za človeka, ktorý odmieta slobodu? Nielen zo zvedavosti som ho išiel na druhý deň navštíviť. Zazvonil som na vrátnici tohoto oddelenia, v ktorom ma ako vždy pozdravil prívetivý komandant.
No keď som mu povedal, prečo som prišiel, že chcem navštíviť zomierajúceho, tak mi iba stroho odpovedal: „Niet ho tu. Dnes ráno zomrel a previezli ho do prosektúry, teda miestnosti pre zosnulých.“ V tichosti som sa poďakoval a otočil som svoje kroky tým smerom. Zastavil som sa až pri boxe s jeho menovkou a keď som sa začal modliť za spásu jeho duše, uvedomil som si ten obrovský rozdiel medzi našou ľudskou a Božou slobodou.
Tento človek, ktorý bol niekoľko rokov strážený väzenskými dozorcami, pretože bol odsúdený za fatálny čin a až do posledného výdychu bol pod dozorom, zrazu tu predo mnou ležal úplne slobodný. Jeho telesnou smrťou pominuli všetky svetské obvinenia a tresty, ktoré mu boli ľuďmi namerané.
Táto príhoda mi pripomenula podobenstvo o boháčovi a
Lazárovi z Lukášovho evanjelia. Píše sa v ňom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padlo z boháčovho stola a len psi prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma, a
Lazára v jeho lone. I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni.“ No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť. Takže nik, čo ako by chcel, nemôže prejsť odtiaľto k vám, ani odtiaľ prekročiť k nám.“ Tu povedal: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov, nech ich zaprisahá, aby sa nedostali ani oni na toto miesto múk.“ Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a prorokov, nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „ Nie, otec Abrahám, ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“
Odpovedal mu: „Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“
Milá sestra, milý brat, vo vašom utrpení nasledujete Pána Ježiša Krista na Golgotu. Je to krížová cesta. On išiel po nej pred vami. Nespravodlivo niesol na tejto ceste mnohé ľudské obvinenia a záťaže, ktoré mu druhí namerali a naložili.
On nám ukázal cestu do nového života, kde už žiadny kríž netlačí na naše plecia a kde nie sú justičné stráže a dozorcovia. Spomeňte si vo svojom utrpení na neho a modlite sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou, a čítajte si blahoslavenstvá, v ktorých sa hovorí:
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.