Benedikt XVI. sa prihovoril členom súdneho tribunálu Rota Romana

Vatikán (21. jan. 2012, RV) – Dnes dopoludnia sa Svätý Otec stretol s členmi súdneho tribunálu Rota Romana, ktorých prijal na audiencii pri príležitosti začiatku nového justičného roka. V úvode pozdravil kolégium sudcov, predovšetkým jeho dekana, Mons. Antona Stankiewicza, no nezabudol ani na úradníkov, právnikov, spolupracovníkov a ďalších prítomných v sále.
Počas stretnutia Benedikt XVI. pripomenul nadchádzajúci Rok viery, ktorý sa začne 11. októbra na 50. výročie otvorenia II. vatikánskeho koncilu, a ktorý bude podľa Benedikta XVI. obdobím zamyslenia sa a uvedomenia si „vážnych ťažkostí čias, prihliadajúc predovšetkým na vyznanie skutočnej viery a jej správneho výkladu“.
V príhovore sa Svätý Otec zameral na základný aspekt súdneho úradu, teda na interpretáciu kánonického práva a jeho aplikáciu. Ako povedal „správny výklad viery sa rozhodne neobmedzuje iba na sémantické podobnosti“, pretože práve v pravde o viere nachádza kánonické právo svoj základ a zmysel, a teda „v lex agendi sa nevyhnutne musí odzrkadľovať lex credendi“. Otázka výkladu kánonického práva je rozsiahla a zložitá. Následne dodal, že ak by sa „kánonické právo stotožňovalo so systémom kánonických zákonov, znalosť toho, čo je v Cirkvi právne, by spočívala v podstate porozumenia toho, čo určujú právnické texty“. Na prvý pohľad by sa takýto pohľad mohol zdať ocenením ľudských zákonov, no podľa pápeža je jasné, že takéto chápanie by v konečnom dôsledku bolo ochudobňujúce, pretože by „zabúdalo na prirodzené právo a pozitívne Božie právo, ako aj na živý vzťah každého práva so spoločenstvom a poslaním Cirkvi“.

Svätý Otec ďalej dodal: „V poslednej dobe niektoré prúdy myslenia varovali pred prílišným lipnutím na zákonoch Cirkvi, počnúc od Kódexov, pokladajúc ich za prejavy prílišného legalizmu. V dôsledku toho boli navrhnuté hermeneutické prístupy, ktoré mali umožniť ich interpretáciu vo väčšom súlade s teologickými základmi a pastoračnými zámermi cirkevných noriem: to viedlo k súdnej kreativite, v ktorej by sa jednotlivá situácia mohla stať rozhodujúcim faktorom pre určenie skutočného významu právneho predpisu v konkrétnom prípade.“

„Treba si však uvedomiť“, pripomenul pápež, „že toto chápanie neprekračuje pozitivizmus, ktorý kritizuje. Len ho nahrádza iným, pri ktorom sa ľudská interpretácia stavia do pozície toho, kto určuje, čo je právne. Chýba tu zmysel pre hľadanie objektívneho práva: to ostáva v zajatí úvah, čo sa tvária byť teologickými alebo pastoračnými, no v konečnom dôsledku sú vystavené nebezpečenstvu arbitrarity, svojvoľnosti. Dochádza tu k vyprázdneniu celej právnickej hermeneutiky: v konečnom dôsledku tu nejde o pochopeniu dispozičného zmyslu zákona, veď samotný zákon je takýmto spôsobom možné dynamicky uspôsobiť pre akékoľvek riešenie, aj pre také, ktoré odporuje jeho dikcii.”

Pápež Benedikt XVI. ďalej uviedol, že je potrebné hľadať zmysel objektívneho práva a upozornil na nutnosť pochopiť právny rozmer cirkevného práva. Následne pripomenul, že „skutočné právo je neoddeliteľné od súdnictva“, a táto zásada podľa neho platí aj pre cirkevné právo. Právo „nemôže byť uzatvorené iba v ľudskom normatívnom systéme, ale musí byť spojené so spravodlivým poriadkom Cirkvi, v ktorej platí najvyšší zákon“. Dodal, že „cirkevné zákony treba chápať podľa vlastného významu slov, aký majú v texte a v kontexte“ (porov. Kán. 17 Kódexu kánonického práva).
Tieto základné prístupy je tak podľa neho možné aplikovať na všetky kategórie výkladu: od vedeckého výskumu kánonického práva, cez prácu zamestnancov v súdnictve alebo v administratíve, až ku každodennému hľadaniu správnych rozhodnutí v živote veriacich a v spoločenstve. Na záver pápež Benedikt XVI. udelil prítomným apoštolské požehnanie. – mf, mk –