Benedikt XVI.: Prosba za jednotu má byť súčasťou každodennej modlitby kresťana
Vatikán (18. jan. 2012, RV) - Svätý Otec sa aj dnes prihovoril prítomným na
generálnej audiencii, ktorá sa konala v Aule Pavla VI. Vo svojej katechéze sa zameral
na začínajúci sa Týždeň modlitieb:
„Drahí bratia a sestry!
Práve
dnes sa začína Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý kresťania už viac
ako sto rokov slávia vo všetkých kostoloch a cirkevných spoločenstvách, prosiac o
dar, za ktorý sa modlil už Pán Ježiš pri Poslednej večeri, pred
svojím utrpením: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe,
aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal” (Jn 17,21). Týždeň modlitieb
za jednotu kresťanov sa zrodil z iniciatívy pátra Paula Wattsona, zakladateľa
anglikánskeho náboženského spoločenstva, ktorý neskôr vstúpil do Katolíckej
cirkvi. Jeho myšlienka získala požehnanie od pápeža sv. Pia X. a neskôr ju podporil
aj pápež Benedikt XV., a rozšíril ju pre celú Katolícku cirkev listom Romanorum Pontificium
z 25. februára 1916.
Túto modlitbovú oktávu v tridsiatych rokoch minulého
storočia rozvinul a zdokonalil Abbé Paul Couturier di Lion, ktorý podporoval
modlitbu „za jednotu Cirkvi podľa vôle Krista a v súlade s nástrojmi,
ktoré on sám vyberie“. Vo svojich posledných spisoch Abbé Couturier videl tento
týždeň ako prostriedok, ktorý univerzálnej modlitbe Kristovej umožní „vstúpiť
a preniknúť do celého kresťanského Tela”; táto modlitba musí rásť, kým sa nestane
„ohromným, jednohlasným výkrikom celého Božieho Ľudu,” ktorý Boha prosí o tento veľký
dar. A tak každý rok, práve v Týždni modlitieb za jednotu kresťanov,
impulz Druhého Vatikánskeho koncilu snažiť sa o plné spoločenstvo všetkých Kristových
učeníkov, nachádza jedno zo svojich najlepších vyjadrení. Toto duchovné podujatie,
ktoré zjednocuje kresťanov všetkých tradícií, posilňuje naše uvedomenie si toho,
že jednota, o ktorú sa usilujeme, nemôže byť len výsledkom našich snažení, ale je
predovšetkým darom dostaným zhora - darom, o ktorý treba prosiť.
Podklady
pre Týždeň modlitieb každý rok pripravuje ekumenická skupina
z inej časti sveta. Rád by som sa zastavil pri tejto skutočnosti. Tento rok boli texty
navrhnuté zmiešanou skupinou Katolíckej cirkvi a Poľského ekumenického koncilu, do
ktorého patria viaceré cirkvi a cirkevné spoločenstvá žijúce v Poľsku. Materiály boli
potom upravené členmi Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov a komisiou Viera
a poriadok Ekumenickej rady Cirkví. Aj táto práca rozložená na dve etapy je
znakom túžby po jednote, ktorá posilňuje kresťanov, a tiež znakom uvedomenia
si toho, že modlitba je primárnou cestou na dosiahnutie plného spoločenstva, pretože
zjednotení s Pánom kráčame aj k našej vzájomnej jednote.
Ako
sme počuli, téma Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je tento rok
inšpirovaná Prvým Listom svätého apoštola Pavla Korinťanom: „Všetci
sa premeníme víťazstvom Ježiša Krista, nášho Pána” (porov. 1 Kor 15,51-58); jeho víťazstvo
nás premení. Túto tému navrhla poľská ekumenická skupina, o ktorej som už hovoril,
premýšľajúc nad svojou národnou históriou, v snahe zdôrazniť,
aká silná je pomoc viery uprostred skúšok a ťažkostí – ako napríklad tých, čo poznačili
dejiny Poľska. Po mnohých diskusiách bola vybratá téma zameraná na premieňajúcu
silu viery v Krista, predovšetkým v zmysle toho, aká dôležitá je táto téma
pre našu modlitbu za viditeľnú jednotu Cirkvi, Kristovho Tela. Túto reflexiu inšpirovali
slová svätého Pavla, ktorý - obracajúc sa na Korintskú Cirkev, hovorí o dočasnej povahe
toho, čo patrí nášmu súčasnému životu, poznačenému skúsenosťou „prehry”
s hriechom a so smrťou, v protiklade s tým, čo nám prináša víťazstvo Krista nad hriechom
a nad smrťou v jeho Veľkonočnom Tajomstve. Dejiny poľského národa, ktorý
poznal tak obdobia pokojného spolunažívania demokracie a náboženskej slobody – ako
napríklad XVI. storočie, boli v posledných obdobiach poznačené inváziami
a porážkami, ale aj neustálym bojom proti útlaku a tiež smädom po slobode.
Toto všetko priviedlo ekumenickú skupinu k hlbšiemu zamysleniu sa nad skutočným
významom „víťazstva” – nad tým, čo je víťazstvo a čo „porážka”. Čo sa
týka „víťazstva v zmysle triumfu, Kristus nám naznačuje celkom inú cestu – cestu,
ktorá nevedie cez moc, ani silu. Sám hovorí: „Kto chce byť prvý, nech
je posledný zo všetkých a služobník všetkých” (Mk 9,35). Kristus rozpráva o novom
víťazstve dosiahnutom skrze trpiacu lásku, skrze vzájomnú službu, pomoc, novú nádej
a konkrétnu útechu danú posledným, zabudnutým, odmietnutým. Pre všetkých
kresťanov je najvyšším vyjadrením takejto služby sám Ježiš Kristus, jeho úplné darovanie
seba, víťazstvo jeho lásky nad smrťou na kríži, ktorý svieti vo svetle Veľkonočného
rána. Aj my môžeme mať podiel na tomto premieňajúcom víťazstve, ak sa
necháme premeniť Bohom, ak zmeníme svoj život a táto zmena sa uskutoční
vo forme obrátenia. Toto je dôvodom, pre ktorý poľská ekumenická skupina pokladala
za mimoriadne vhodné použiť ako tému svojho zamyslenia slová svätého Pavla: „Všetci
budeme premenení” víťazstvom Krista, nášho Pána (por. 1 Kor 15,51-58). Plná
a viditeľná jednota kresťanov, ku ktorej sa hlásime, si vyžaduje, aby sme sa nechali
premeniť a prispôsobili sa čo najdokonalejším spôsobom obrazu Krista. Jednota, za
ktorú sa modlíme, si vyžaduje vnútorné obrátenie, tak spoločné ako aj osobné. Nie
je to len srdečnosť a spolupráca; je potrebné aj posilniť našu vieru
v Boha, v Ježiša Krista, ktorý k nám prehovoril a stal sa jedným z nás:
treba vstúpiť do nového života v Kristovi, ktorý je naším skutočným a konečným víťazstvom.
Je potrebné otvoriť sa jedni druhým navzájom, zhromaždiac všetky prvky
jednoty, ktoré nám Boh zachoval a stále znova ponúka. Je treba pocítiť nevyhnutnosť
vydať človeku dnešných čias svedectvo o živom Bohu, ktorý sa nechal spoznať v Kristovi.
Druhý Vatikánsky Koncil postavil hľadanie ekumenickej jednoty
do centra života a pôsobenia Cirkvi: „Tento posvätný cirkevný snem vyzýva všetkých
katolíckych veriacich, aby pochopili znamenia čias a horlivo sa podieľali
na diele ekumenizmu” (Unitatis redintegratio, 4). Blahoslavený pápež Ján Pavol
II. zdôraznil existenčnú dôležitosť tejto úlohy, keď povedal: „Táto jednota,
ktorú Pán daroval svojej Cirkvi a v ktorej chce objať všetkých, nie je niečím
vedľajším, ale samotným stredobodom jeho činnosti. Nemožno justavať
na druhoradú úroveň. Patrí k vlastnej podstate tohto spoločenstva.” (porov.
Encyklika Ut Unum sint, 9). Ekumenizmus je teda zodpovednosťou celej Cirkvi
a všetkých pokrstených, ktorí sa majú snažiť o rast spoločenstva, ktoré existuje medzi
kresťanmi, a to tak, aby sa raz dosiahlo plné spoločenstvo v pravde a láske. Modlitba
za jednotu preto nepatrí len do Týždňa modlitieb, ale sa musí stať integrálnou súčasťou
našich prosieb, súčasťou modlitbového života všetkých kresťanov - na každom
mieste a v každom čase, a to predovšetkým vtedy, keď sa ľudia rozličných
tradícií stretávajú a spoločne snažia o víťazstvo v Kristovi – nad všetkým, čo je
hriechom, zlom, nespravodlivosťou, ničením dôstojnosti človeka.
Od
zrodu moderného ekumenického hnutia, teda viac než jedno celé storočie, je
nám všetkým zrejmé, že chýbajúca jednota medzi kresťanmi bráni efektívnejšiemu
ohlasovaniu Evanjelia, lebo spochybňuje našu vierohodnosť. Ako môžme vydávať presvedčivé
svedectvo, ak sme rozdelení? Zaiste, čo sa týka základných právd viery, tam je viac
toho, čo sa nás spája, než toho, čo rozdeľuje. Avšak iné rozdelenia pretrvávajú:
týkajú sa viacerých praktických a etických otázok; vzbudzujú zmätok a nedôveru,
oslabujú našu schopnosť odovzdávať Kristovo spásonosné Slovo. V tomto zmysle musíme
pamätať na slová blahoslaveného Jána Pavla II., ktorý vo svojej encyklike Ut
unum sint hovorí o škode, čo kresťanskému svedectvu a ohlasovaniu evanjelia
spôsobuje chýbajúca jednota (por. nn. 98, 99). Je to veľká výzva pre novú evanjelizáciu,
ktorá môže priniesť viac ovocia, ak všetci kresťania budú spolu ohlasovať evanjeliovú
pravdu o Ježišovi Kristovi a ponúknu spoločnú odpoveď na duchovný smäd dnešných čias.
Budúcnosť Cirkvi, ako aj budúcnosť národov je
v rukách vzkrieseného Krista, ktorý zvíťazil nad smrťou a nad nespravodlivosťou,
čo musel zniesť, trpiac za všetkých. On nám dáva účasť na svojom víťazstve.
Len on je schopný nás premeniť a urobiť z nás – slabých a váhavých – silných a odvážnych
v konaní dobra. Iba on nás dokáže zachrániť od negatívnych dôsledkov nášho rozdelenia.
Drahí bratia a sestry, počas tohto týždňa pozývam všetkých zjednotiť sa čo najintenzívnejším
spôsobom v modlitbe za jednotu, aby rástlo naše spoločné svedectvo,
solidarita a spolupráca medzi kresťanmi – v očakávaní toho slávneho
dňa, keď budeme môcť spoločne vyznať vieru odovzdanú apoštolmi a sláviť sviatosti
nášho premenenia v Kristovi. Ďakujem.“