Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 2. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie k Druhej nedeli v Cezročnom období s názvom Aký si doma:
Pred niekoľkými rokmi sa konalo zasadanie Ekumenickej rady cirkví kdesi v Latinskej Amerike. Medzi tými, ktorí mali prejavy bol aj istý teológ teológie oslobodenia pochádzajúci zo Spojených štátov. Jeho reč bola veľmi pôsobivá a presvedčivá. Hovoril o útlaku a o oslobodení, o sociálnej nespravodlivosti a o iných formách nespravodlivosti, ktoré sa páchajú na chudobných. Jeho reč bola postavená na myšlienkach ako „Boh je na strane chudobných“ alebo „Boh nie je s bohatými“ a podobne. Keď skončil a prišiel čas na otázky, istý poslucháč sa ho spýtal: „Počul som, že vy ste veľmi bohatým človekom, že vlastníte štyri domy, každý na jedno ročné obdobie a každý na inom mieste Spojených štátov. Musím povedať, že ste hovorili pôsobivo, lenže čo na to váš život, čo na to pomery vo vašom vlastnom dome? Na ktorej strane vlastne ste?“ A mal pravdu: životný štýl, ktorý rečník viedol doma bol pre jeho poslucháčov jasným dôkazom toho, že s tým, čo hovorí, sa osobne nestotožňuje.
Evanjelium nasledujúcej nedele nám hovorí o prvých dvoch apoštoloch Ježiša Krista, o Jánovi a Ondrejovi a o tom, ako sa k ich rozhodnutiu nasledovať Ježiša prišlo. Týmto dvom Ježiš zaimponoval, možno ich oslovili jeho slová, možno v nich silne zarezonovalo to, čo ňom povedal Ján Krstiteľ: „Hľa, Boží Baránok.” Nech to bolo čokoľvek, faktom je, že sa začali silne zahrávať s myšlienkou: „Čo tak stať sa jeho učeníkmi?“ Myšlienka to bola silná, no zdá sa, silné boli stále i pochybnosti: „Ako spoznať, že je to naozaj autentický učiteľ? Že sa naozaj oplatí do jeho školy zapísať a vsadiť na jeho učenie karty svojho života? Čo to je za jeden? Aký to je človek? Čo je v ňom? Máme sa ho na to spýtať? Máme ho poprosiť, aby nám o sebe porozprával, aby sa nám predstavil, aby nám vysvetlil svoje učenie?“
Evanjelium hovorí, že sa vybrali za Ježišom. Akosi tajne, nenápadne kráčali za ním. Ježiš si to ale všimol. „Čo hľadáte?”, pýta sa ich. Odpoveď, ktorú mu dali je šokujúca a geniálna zároveň. Nečakali by sme ju! „Učiteľ, kde bývaš!“
Žiadne vypytovanie sa na jeho život, na jeho učenie, na jeho presvedčenia. Namiesto toho chceli poznať miesto kde žije, ľudí, s ktorými žije, vzťahy, aké s týmito ľuďmi má, poriadok, aký na mieste kde žije, má, obrazy či iné symboly, ktorými má ozdobený svoj príbytok. Chceli poznať hodnoty a priority, ktoré Ježiš mal, zoznam vecí, ktorým dával prednosť, veci, ktorými pohŕdal... A toto všetko sa dalo spoznať len na mieste, kde býval. Apoštoli to vedeli a preto Ježiša chceli podrobiť testu domova.
Keď prišli tam, kde býval, zostali tam, s ním, uprostred jeho domácnosti jeden celý deň. A pozorovali, a všímali si, a vdychovali, a
hľadali súvislosti... A UVERILI! Uverili, že Ježiš je Mesiáš. Tak ho aj neskôr charakterizovali, keď o tomto stretnutí rozprávali ďalším: „Našli sme Mesiáša“.
Ježiš si získaval ľudí mnohorakými spôsobmi. Najviac na nich pôsobil kázňami a zázrakmi. Ale predpokladajme, že tí najbližší a najvernejší mali tú česť dostať sa do jeho „domu“, alebo lepšie povedané tam, kde býva. Možno nemal doslova dom. Možno na začiatku mal nejaké permanentné miesto na bývanie, no neskôr odišiel aj z neho. Nevieme. Na tom ale nezáleží. Slovo „dom“ je symbolom súkromia, jeho skrytej, verejnosti neznámej stránky. A na mnohých zapôsobil definitívne práve touto stránkou.
Isté čínske príslovie hovorí: „Nie škrek ale let divej kačky vedie kŕdeľ k tomu, aby letel za ňou a nasledoval ju.“ V minulosti to vždy tak bolo, že žiaci sa pripravovali na kariéru v škole učiteľov, s ktorými žili a ktorých pozorovali. Žiaci si tak mali možnosť overiť, či ich učiteľ je len prázdnym zvoncom, či len predstiera a hrá, alebo či naozaj verí tomu, o čom hovorí. Mali možnosť dostať sa nielen – obrazne – do obývacej izby svojho učiteľa, ale aj do jeho kuchyne, spálne, kúpeľne, či do špajze. A na týchto súkromných a skrytých miestach mali možnosť overiť si s kým, s akým človekom to vlastne majú do činenia.
Jánova a Ondrejova metóda platí aj dnes. Ľudia sa vždy zaujímali o súkromný život ľudí, ktorí ovplyvňovali ich život. Nielen politikov, umelcov, ale aj biskupov, kňazov či učiteľov. Človek premýšľa: „Tento človek hovorí presvedčivo. Nadchýna ma. Hovorí tak, ako ešte nikto nikdy nehovoril. Mám mu uveriť?“ Ako to zistiť? O dnes najlepším testom je test domova, test súkromia: Ako vyzerá dom čo domov človeka, ktorí žiada našu lojalitu? Aké sú jeho vzťahy, aký je tam poriadok, aké ozdoby, aké hodnoty sa dajú z neho vyčítať? Test súkromia, či test domova nám povie: „Tento človek je prorok.“ Alebo snáď naopak: „Tento človek je podvodník.“
Test domova je však testom aj nášho života pre iných. My sami sa často snažíme pôsobiť na iných: rečnením, poučovaním, ponúkaním riešení a nových vízií... Lenže keď sa pozrieme do vlastného domu, či na vlastný dvor, zistíme že v ňom nemáme poriadok. Máme rozhádzané vzťahy so súrodencami, s rodičmi, so spolubývajúcimi. Na našich najbližších, na vzťahoch s nimi, si ľudia najlepšie overia, čo sme zač. Napríklad keď si dievča chce overiť, akým človekom je ten jej mládenec, za ktorého sa zamýšľa vydať, urobí dobre, keď ho pozoruje, ako sa správa k svojej matke, k svojim súrodencom a najbližším: taký je! Alebo keď si všimne ako si udržuje v poriadku svoje veci... taký je a taký bude aj v budúcnosti, keď bude jej manželom a keď bude menej napätý než je tomu dnes, keď ešte hrá. Platí to samozrejme aj naopak.
A neplatí to len o vzťahoch pred manželstvom. Máte veľa ľudí, ktorí vám rozprávajú krásne veci, chcú apoštolovať, a pritom ich vzťahy doma sú viac než mizerné.
Nech nám lekcia, ktorú nám dáva nedeľné evanjelium, milí priatelia, slúži ako návod k budovaniu si života, ktorý by pre iných bol hodnoverný.