Taliansko (3. jan. 2012, RV) – Za posledných sto rokov sa počet kresťanov
percentuálne nezmenil, ale zmenilo sa miesto ich koncentrácie: Zatiaľ čo v Európe
bol zaznamenaný pokles, v Ázii sa ich počet zvýšil zo 4% na 13% a v Afrike z 2% na
23%. V celej Amerike bol zaznamenaný nárast o 10%. Vo svete sú tak dve miliardy kresťanov
a kresťanstvo ostáva na prvom mieste. Tieto čísla obsahuje najnovšia správa o stave
kresťanstva, ktorú vypracovala organizácia Pew Forum. Vatikánsky rozhlas požiadal
profesora súčasných dejín a Cirkevných dejín na Univerzite v Padove Giandomenica Romanata,
aby tieto výsledky vysvetlil v historickom kontexte: „20. storočie bolo storočím
veľkých revolúcií a prerozdeľovania obyvateľstva. Bolo storočím kolonializmu,
konca kolonializmu a po-kolonializmu. Storočím úpadku Európy a presunu
hegemónie z Európy do Severnej Ameriky. Bolo to storočie, v ktorom sa dejiny radikálne
a rýchlo menili. V takejto situácii nastala aj redistribúcia katolíckeho obyvateľstva
– predtým to bola Európa, kde ich bola prevažná väčšina, dnes sú to práve mimoeurópske
krajiny.“
Profesor Romanato sa zameral na toto storočné obdobie z pohľadu
udalostí, ktoré sám naznačil:
„V súčasnosti klesá počet katolíkov v Európe
a pravdepodobne aj viera – ako to neúnavne opakuje Benedikt XVI., ale počet katolíkov
a rovnako aj viera rastie v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Toto
by nás malo viesť k tomu, aby sme hľadeli s nádejou na budúcnosť Cirkvi, aj keď veľkým
problémom ostáva strata toho pôvodného európskeho kresťanstva od Rímskej ríše až doteraz.
Tento pokles v Cirkvi v Európe musí viezť aj k akejsi melancholickej
úvahe - nie však k takým úvahám, ktoré by túto situáciu úpadku považovali za
konečný stav veci, pretože Cirkev rýchlo rastie v Ázii.“
Cirkev
vždy hľadí na rodinu. V tomto zmysle musíme pamätať na to, že percentuálny počet kresťanov
v súvislosti s celosvetovou populáciou ostal nezmenený.
„Percentuálny počet
ostal nezmenený a tu musíme pozerať na veľkú stabilitu a odolnosť kresťanstva
v súčasnom svete v konfrontácii s nárastom populácie v celosvetovom meradle,
osobitne v ostatných desaťročiach. V realite prerozdeľovania moci vo svete sa kresťanstvo
dokázalo rozšíriť vďaka svojej veľkej schopnosti prispôsobenia sa novým skutočnostiam:
čo sa týka kvantity, a čo sa týka vplyvu vo svete. Pripomína nám to
pontifikát pápeža Pavla VI., ktorý predpovedal túto novú situáciu. Bol to práve
Pavol VI., ktorý začal veľké mimoeurópske cesty pápežov, vymenovaním
osôb z iných kontinentov obnovil biskupské aj kardinálske kolégium,. Takto otvoril
Cirkev novej realite. Je to Cirkev, ktorá, ako sa zdá, pochopila znamenia časov
a dokázala cez ne prejsť a dnes je viditeľné jej ovocie.“ Profesor Romanata
reaguje aj na situáciu na Blízkom Východe, kde v zemi Ježiša Krista počet kresťanov
stále ubúda...
„Táto myšlienka je veľmi smutná. Nebezpečné situácie,
v ktorých žijú kresťania vo všetkých krajinách Blízkeho Východu sú dôvodom na obavy
a smútok. Avšak aj tu sa musí brať problém zo širšieho uhla pohľadu.
Momentálne tam prebieha revolúcia a nastávajú zmeny v politickej rovnováhe Blízkeho
Východu. Preto môžeme dúfať, že súčasná dráma je iba prechodným momentom k väčšej
stabilite a možno – aspoň dúfame – k väčšej bezpečnosti kresťanov v týchto krajinách.“
Pri
tom všetkom, pri všetkých týchto číslach, ktoré sa ukazujú v súčasných dejinách a
v dejinách minulých, ostávajú aktuálne Ježišove slová: „Buďte kvasom vo svete“.
Na ne nadviazal v závere rozhovoru aj profesor:
„Dnes je kresťanstvo
skutočne kvasom pre svet, pre celý svet: Bolo kvasom pre Európu počas osemnástich
storočí. V ostatných dvoch storočiach sa z kvasu iba pre Európu premenilo na
kvas pre celý svet. Preto si myslím, že sa teraz napĺňajú Ježišove slová,
ktoré vyslovil pred dvetisíc rokmi. Dnes je kresťanstvo a katolicizmus svetovým
fenoménom, zatiaľ čo pred sto rokmi, a možno aj menej, boli fenoménom
takmer čisto európskym. –js-