Epochou mučeníkov je naša doba viac než starý Rím

Vatikán (27. decembra, RV) – Včerajšie vysielanie Radiogiornale Vatikánskeho rozhlasu prinieslo zaujímavý rozhovor s Massimom Introvignem zástupcom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre boj proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii, predovšetkým diskriminácii kresťanov. Rozhovor sa týka súčasnej situácie prenasledovania kresťanov vo svete:
„Je zaujímavé, že keď sa hovorí o mučeníctve, mnohým prichádza na myseľ niečo, čo sa vzťahuje k dobám Rímskej ríše. Zaiste je to tak, ale bolo by dobre, aby nielen kresťania – tých sa to týka bezprostredne –, ale aby všetci vedeli, že z historického hľadiska epochou mučeníkov je práve naša doba. Podľa štatistickej štúdie, ktorej autorom je svetový odborník na modernú náboženskú štatistiku David Barrett, počet kresťanských martýrov od čias Ježiša Krista po dnešok predstavuje 70 miliónov, no z nich 45 miliónov – teda viac než polovica – spadá do 20. a začiatku 21. storočia.“
Ktoré prípady – podľa vás – si v súčasnom svete zasluhujú najväčšiu pozornosť?

„Samozrejme, že prvou, ktorá prichádza na myseľ, je islamský extrémizmus. Svätý Otec niekoľko krát pripomenul pakistanský zákon o blasfémii. Samozrejme okrem verejného násilia, ku ktorému dochádza prostredníctvom podobných zákonov, existuje mnoho individuálneho násilia: atentáty, ktoré sa uskutočňujú v mnohých krajinách, prevažne s moslimskou väčšinou. Potom je tu iná oblasť. Sú to bývalé komunistické krajiny, v ktorých vplyv tejto ideológie pretrváva aj po roku 1989 alebo 1991. Aj Čína sa zaraďuje medzi krajiny, o ktorých sa nedá povedať, že by v nich vládla úplná náboženská sloboda. Potom je tu ďalšia – tretia oblasť. Je to nacionalizmus postavený na náboženskom základe. Vyskytuje sa vo viacerých krajinách Afriky a Ázie, kde sú kresťania považovaní za cudzí element, niekedy za zradcov miestnej kultúry. Je to aj napriek tomu, že ich prítomnosť na území sa týka niekoľkých storočí. Tiež si musíme pozrieť na situáciu, ktorú máme tu na západe – v Európe, kde – ako to už niekoľko krát pripomenul Svätý Otec – sa istotne nejedná o niečo podobné ako v istých oblastiach Afriky a Ázie. Ale je tu jemná – a často krát ani to nie – snaha diskriminovať, marginalizovať, odsunúť kresťanstvo úplne na okraj, popierať kresťanskú identitu a kresťanské korene, ale tiež útočiť rozličnými spôsobmi na Cirkev a Svätého Otca“. – js –