Biblický pohľad na vianočný betlehem

Symboliku vianočného betlehema približuje P. Peter Dubovský SJ, profesor na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme

Myslím si, že všetci, nielen deti, ale aj my vekom pokročilí, nemôžeme odísť po polnočnej svätej omši bez toho, aby sme sa aspoň na chvíľu nezastavili pri betleheme. Betlehem sa nachádza v každom chráme, okolo neho sa robia jasličkové pobožnosti a chodia sa na naň pozrieť aj neveriaci. Betlehem s jasličkami, v ktorých je uložené batoľa Ježiš, s trblietajúcou sa hviezdou, zvieratami a pastiermi a po 6. januári aj tromi kráľmi, sa tak stal symbolom, ktorý nám pripomína, že aj do nášho niekedy príliš monotónneho života sa môže narodiť Ježiš. Pozrime sa dnes na naše betlehemy z pohľadu Svätého Písma.
Centrom každého betlehema sú jasličky. Lukáš píše, že Mária „porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesto v hostinci.“ V našich betlehemoch preto Ježiš leží na sene v jasliach, ktoré sú raz v jaskyni a niekedy v maštali. O akom hostinci tu hovorí Lukáš. Toto slovo sa v gr. povie kata,luma a nikto nevie, čo presne znamená. Je odvodené od slova odviazať, a preto by mohlo znamenať miesto, kde mohli pocestní odpriahnuť svojho osla a prenocovať. Určite nešlo o hotel, lebo tie v tom čase neexistovali. V 1. stor. takéto miesta na prenocovanie existovali pozdĺž rímskych ciest, ako určitý typ verejných nocľahární, alebo tiež mohli byť poskytované rodinami, ktoré mohli ponúknuť izbu alebo časť izby na prespanie. V SZ sa často používa aj pre označenie miesta, kde človek prebýval aj dlhšie. čo však je zaujímavé z pohľadu Svätého písma je ako sa toto slovo spomína v 2 knihe Samuelovej. Keď sa Boh prihovára Dávidovi a vysvetľuje mu, že nie on ale jeho syn postaví chrám, tak hovorí, že odo dňa čo som vyviedol Izraelitov z Egypta až do dnes nebýval som v dome, ale putoval som v akomsi provizórnom príbytku kata,luma a v stane. V celom NZ sa toto slovo nachádza len tri krát. Raz je spojené s narodením Ježiša a u Marka a Lukáša sa ním označuje večeradlo. Lukáš tak otvára svoje evanjeliom tým, že pre Ježiša nebolo miesto ani v tom provizórnom príbytku, v ktorom putoval po púšti a
končí tým, že Ježišovo posledné stretnutie s učeníkmi je tiež v tejto kata,luma. Hostinec, ktorý na začiatku nemal miesto pre Ježiša sa tak symbolicky stane miestom, na ktorom Ježiš odovzdáva seba samého v podobe chleba a vína učeníkom. Boh tak ako putoval s Izraelitami po púšti v tomto provizórnom príbytku teraz bude putovať so svojimi učeníkmi a so svojou Cirkvou.
Keď Mária s Jozefom nenašli miesto na prenocovanie v žiadnom provizórnom príbytku alebo domácnosti, Mária potom ako porodila Ježiša ho zavinula do plienok a položila do jasieľ.
Jasle v gr. sa povedia fa,tnh. Toto slovo bežne znamená koryto, hrant, válov, z ktorého žral dobytok. Takýto hrant pre dobytok bol zvyčajne na otvorenom priestranstve. Tak v niektorých betlehemoch sú jasličky pod holým nebom. V niektorých prípadoch toto slovo mohlo označovať aj stajňu a preto máme v našich betlehemoch jasle umiestnené niekedy v maštali. V niektorých betlehemoch nájdeme jasličky v jaskyni. Táto tradícia pochádza z 2. stor. po Kristovi a sa zachovala v apokryfnom evanjeliu podľa Jakuba. Túto tradíciu prebral Origenes a cisár Konštantín nad jaskyňou v mestečku Betlehem postavil baziliku. Nie je to však vylúčené nakoľko jasle alebo hrant pre dobytok mohol byť v nejakom skalnom výklenku chránený pred dažďom. Vo Svätom písme tento hrant alebo maštaľ je často spojená s oslom a volom. Tak ho spomína Jób a aj evanjelista Lukáš. Zaujímavý obraz v ktorom sa spájajú jasle, osol a vôl sa nachádza u proroka Izaiáša. Izaiáš keď napomína Izrael tak hovorí, že vôl pozná svojho gazdu a osol jasle svojho pána, avšak môj ľud nechápe. Tak sa do našich betlehemov dostávajú osol a vôl nielen ako tí, ktorí z jasieľ jedli a svojím dychom ohrievali batoľa, ale aj ako obraz všetkých nás, ktorí nie sme schopní rozpoznať božiu ruku v našom živote. Osol a vôl rozpoznali jasle svojho pána, prišli k nemu a odpočívajú v jeho prítomnosti. A tak tieto dve zvieratá nám kladú otázku rozpoznáme aj my miesto a spôsob ako sa Ježiš stáva človekom v našom každodennom živote, sme ochotní k nemu prísť a pri ňom spočinúť.
V žiadnom betleheme nemôžu chýbať pastieri a traja králi. Jedni oblečení v biednych pastierskych šatách a druhí v prepychu. Pastieri majú v rukách palicu a na pleciach jahňa, traja králi prinášajú zlato, kadidlo a myrhu.
V Lukášovom evanjeliu je len jedna skupina, ktorej sa oznámi narodenie Ježiša a to sú pastieri. Pastieri v tom období boli, ľudia, ktorí nedisponovali finančnými prostriedkami aby sa mohli sami uživiť. Preto boli najímaní na pasenie stád bohatších vrstiev spoločnosti. Nemali žiadne vzdelanie a ich slovník bol poznačený vulgarizmami. V očiach vtedajších židov boli často spájaní so zlodejmi a výtržníkmi. Napriek tomuto chápaniu sú pastieri skupinou, ku ktorej sa prihovárajú anjeli, počujú nebeský chorál a je im oznámené narodenie mesiáša. Pastieri reagujú so strachom a anjel ich vyzýva tak ako vyzval Máriu, aby sa nebáli. Tak ako Márii aj im dá znamenie a nakoniec oni tak ako Mária sa rozhodnú ísť podľa toho, čo počuli. Tak ako Mária aj oni stoja tvárou v tvár spasiteľovi. Spojenie pastierov s Máriou stojí v protiklade s úvodom do narodenia u Lukáša, kde sa spomína vrchol spoločnosti – Cisár Augustus a Kvirínius. Nie im ale pastierom prichádza radostná zvesť a tak Lukáš ukazuje ako sa napĺňa Máriin chválospev: mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
Naopak u Matúša žiadni anjeli nie sú spomínaní a jediní, ktorí nájdu Ježiša sú mudrci. Pôvodný termín mágoi označoval mezopotámskych mudrcov, ktorí boli odborníci v
astrológii, veštení a v iných vtedajších vedách. Je dôležité si uvedomiť, že pozorovanie hviezd a ich výklad si vyžadovalo v staroveku mimoriadne namáhavé štúdium a mohlo by sa porovnať dnes ku štúdiu jadrovej fyziky. Niektoré tradície ich spájajú s kňazmi zoroastrizmu. V období prvých cirkevných otcov mudrci sú vysvetľovaní vo svetle žalmu 72, kde sa hovorí, že králi Taršišu a ostrovov mu prinesú dary. Z tohto dôvodu máme v niektorých našich betlehemoch mudrcov vyobrazených ako kňazov alebo ako kráľov.
Tie dve skupiny sa nachádza dvoch rozdielnych evanjeliách a až neskoršia tradícia ich oboch dáva do betlehema. Toto spojenie pastierov a troch kráľov vyjadruje, že rozpoznať hviezdu alebo uveriť hlasu anjela je možné tak vznešenému mudrcovi ako aj jednoduchému pastierovi, ktorý stojí na okraji spoločnosti. Jasle sú miestom, kde sa vrchol spoločnosti stretáva s emarginovanými. Tí, ktorí sa normálne nestretajú alebo nechcú stretnúť sa stretnú pri jasliach. Z tohto dôvodu sa v niektorých betlehemoch objavujú všetky typy ľudí: niekedy tam nájdeme SZ postavy ako Adama a Evu, Noeho a Jakubových synov, a prorokov ktorí rozpoznali a predpovedali Ježiša. Avšak najviac sa do našich betlehemov dostávame my sami raz v podobe predavačov, roľníkov, obchodníkov, pocestných. Fantázia tvorcov betlehemov tak vypĺňa škálu ľudí medzi tromi kráľmi a pastiermi. Sem vojde každý a každý v tom, čo robí môže nájsť svoju hviezdu, ktorá ho privedie do Betlehema.