Benedikt XVI.: Kde je nejaký väzeň, tam je sám Kristus

Príhovor Benedikta XVI. väzňom pri návšteve rímskej väznice Casa Circondariale v nedeľu 18. decembra 2011:

„Bol som vo väzení a prišli ste ku mne“ (Mt 25,36). Toto sú slová pri poslednom súde, o ktorých hovorí evanjelista Matúš. Tieto Pánove slová, v ktorých sa on sám identifikuje s väzňami, v plnosti vyjadrujú zmysel dnešnej mojej návštevy medzi vami. Kdekoľvek je nejaký hladný, cudzinec, chorý, väzeň, tam je sám Kristus, ktorý čaká na našu návštevu a na našu pomoc. Toto je základný dôvod, ktorý ma robí šťastným byť medzi vami aby som sa modlil, rozprával a počúval. Cirkev od počiatku zaraďovala návštevu väzňov medzi skutky telesného milosrdenstva. (porov. KKC 2447). Ona k tomu, aby to bolo v dokonalosti, žiada úplnú schopnosť prijatia väzňa, „dať mu kúsok zo svojho času, dať mu priestor vo svojom dome, vo svojich priateľských vzťahoch, vo svojich zákonoch, vo svojom vlastnom meste“ (porov. CEI, Evangelizzazione e testimonianza della carita, 39). Chcel by som sa rozprávať osobne s každým, ale vieme, že to je nemožné. Prišiel som, aby som vám jednoducho povedal, že Boh vás miluje nekonečnou láskou a že ste vždy Božími synmi. Sám Jednorodený Boží Syn, Pán Ježiš zakúsil väzenie, podstúpil vyšetrovanie pred súdnym tribunálom a dostal najkrutejší trest smrti.
Pri príležitosti mojej novembrovej apoštolskej cesty do Beninu som podpísal posynodálnu apoštolskú exhortáciu, v ktorej som upriamil pozornosť Cirkvi na spravodlivosť v štátoch. Napísal som: „Predovšetkým je nevyhnutné aby sa vytvorili nezávislé justičné a väzenské systémy, aby sa takto znovunastolila spravodlivosť a zabezpečila prevýchova vinníkov. Je nevyhnutné zamedziť justičným omylom a zlému zaobchádzaniu s väzňami, zamedziť uplatňovaniu zákonov, ktoré často krát hraničia s upieraním základných ľudských práv, alebo uvaleniu väzby, ktorá prichádza veľmi neskoro alebo mimo súdneho procesu. Cirkev si je vedomá svojho prorockého poslania tvárou v tvár tým, ktorí vykonali trestnú činnosť a potreby ich nápravy, spravodlivosti a pokoja. Väzni sú ľudské bytosti, ktoré si napriek ich kriminálnym činom zasluhujú, aby sa s nimi jednalo s rešpektom a dôstojnosťou. Oni potrebujú našu starostlivosť“ (č. 83).
Drahí bratia a sestry, ľudská a Božia spravodlivosť sú od seba veľmi odlišné. Samozrejme, že ľudia nie sú v stave aplikovať Božiu spravodlivosť, ale musia minimálne na ňu hľadieť a snažiť sa nájsť spôsob ako pochopiť ducha, ktorý ju vedie, aby osvietil aj ľudskú spravodlivosť a zabránil, – ako sa často stáva – že sa väzeň stáva vyhnancom. Boh je ten, ktorý vymáha spravodlivosť silou, ale v tom istom momente ošetruje rany balzamom milosrdenstva.
Podobenstvo Matúšovho evanjelia (20,1-6) o povolaní robotníkov do vinice počas dňa nám dáva pochopiť, v čom spočíva rozdiel medzi ľudskou spravodlivosťou a tou Božou. Podobenstvo nám jasne ukazuje delikátny vzťah medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom. Podobenstvo opisuje jedného hospodára, ktorý najíma pracovníkov do svojej vinice. Robí tak v rozličných hodinách počas dňa, takže niekto pracuje celý deň a niekto iba hodinu. Pri vyplácaní mzdy hospodár vzbudzuje medzi robotníkmi prekvapenie a šomranie. Otázka – prítomnými považovaná za nespravodlivosť – sa týka veľkodušnosti hospodára, ktorý sa rozhodol vyplatiť rovnakú mzdu tak tým, ktorí pracovali od rána ako aj tým, ktorí pracovali iba popoludní. Z ľudského pohľadu ide o jasnú nespravodlivosť. Z Božieho pohľadu ide o dobrý skutok, pretože Božia spravodlivosť dá každému to, čo mu patrí a okrem toho je jej súčasťou milosrdenstvo a odpustenie.
Spravodlivosť a milosrdenstvo, spravodlivosť a milosrdná láska, základné kamene sociálnej náuky Cirkvi, sú dve odlišné reality iba pre nás ľudí, ktorí pozorne rozlišujeme skutok spravodlivosti od skutku lásky. Spravodlivé je pre nás to „čo je potrebné pre druhého“ zatiaľ čo milosrdné je to, čo je darované z dobroty. Zdá sa akoby jedna vec vylučovala tú druhú. Avšak pre Boha to tak nie je: v ňom spravodlivosť a milosrdná láska sú jedno a to isté. Neexistuje spravodlivý skutok, ktorý by nebol zároveň skutkom milosrdenstva a odpustenia. A rovnako nie je skutok milosrdenstva, ktorý by zároveň nebol dokonale spravodlivý.
Ako je Božia logika vzdialená od našej! A ako je odlišný jeho spôsob konania od nášho! Pán nás pozýva pochopiť a nasledovať skutočného ducha zákona, aby sme ho v naplnili v láske voči tomu, kto to potrebuje. „Naplnením zákona je láska“, píše svätý Pavol (Rim 13,10). Naša spravodlivosť bude natoľko dokonalá, nakoľko bude inšpirovaná láskou k Bohu a bratom.
Drahí priatelia, väzenský systém sa opiera o dva rovnako dôležité skutočnosti. Na jednej strane uchránenie spoločnosti pred možnou hrozbou a na strane druhej náprava toho, kto urobil chybu, bez porušenia ľudskej dôstojnosti a vylúčenia zo spoločenského života. Oba tieto aspekty majú svoj význam a sú akousi prevenciou pred vytvorením „priepasti“ medzi väzenským životom a tým podľa zákona, ktorý predpokladá kľúčový prvok trestu ako prevýchovy a rešpektovanie práv a dôstojnosti človeka. Ľudský život prináleží jedine Bohu, ktorý nám ho daroval a neponechal ho na milosť niekomu ba ani nášmu slobodnému rozhodnutiu! Sme povolaní chrániť vzácnu perlu nášho života a života druhých.
Viem, že preplnenosť väzníc a ich zlý stav môžu urobiť život vo väzení ešte trpkejším. Od väzňov som dostal rozličné listy, ktoré zdôrazňujú práve tento aspekt. Je dôležité, aby inštitúcie uskutočnili dôkladnú analýzu situácie súčasných podmienok vo väzniciach, preverili štruktúry, podmienky a personál takým spôsobom, že odsúdení nikdy nezakúsia tzv. „dvojitý trest“. Tiež je dôležité podporiť taký rozvoj väzenského systému, ktorý, rešpektujúc zákonnú spravodlivosť, bude vždy viac a viac prispôsobený potrebám ľudskej osoby, a to aj spôsobom, ktorý sa bude opierať aj o formy a spôsoby, ktoré nebudú spojené s odňatím slobody.
Drahí priatelia, dnes je Štvrtá adventná nedeľa. Blíži sa narodenie Pána a vo vašich srdciach sa zapaľuje nádej a láska. Narodenie Pána Ježiša, ktoré budeme sláviť za niekoľko dní nám pripomína jeho poslanie priniesť spásu všetkým ľuďom bez rozdielu. Jeho spása sa nevnucuje ale prichádza k nám prostredníctvom skutkov lásky, milosrdenstva a odpustenia, ktoré my sami sme schopní realizovať. Betlehemské dieťatko bude šťastné, keď sa všetci ľudia vrátia k Bohu s obnoveným srdcom. Prosme ho v tichu a v modlitbe aby sme boli oslobodení zo zajatia hriechu, arogancie a pýchy. Každý potrebuje vyjsť z tohto vnútorného väzenia aby bol skutočne slobodný od zloby, utrpenia a smrti. Len dieťa uložené v jasliach je schopné darovať všetkým túto úplnú slobodu!
Na záver vám chcem povedať, že Cirkev podporuje a povzbudzuje každú priamu činnosť, ktorá garantuje všetkým dôstojný život. Buďte si istí, že som blízko pri každom z vás, pri vašich rodinách, vašich deťoch, vašich mladých aj starých a
prinášam vás všetkých vo svojom srdci pred Boha. Nech Pán žehná vás a vašu budúcnosť! – js –