Komentár Antona Ziolkovského: Nevyhnutnosť spolupráce
Štvrtkový komentár pripravil
Anton Ziolkovský, výkonný sekretár KBS:
Vážení poslucháči! Slovo „kríza“ patrí
dnes medzi najviac používané slová. Nevzťahuje sa len na financie a podnikateľský
sektor. Cítime krízu dôvery a vzťahov. Ľudia si prestávajú navzájom dôverovať. Všade
pribúdajú strážcovia a kamery. I na takých miestach, kde by sme potrebu takejto kontroly
nikdy nepredpokladali. Starý kontinent prežíva zložité obdobie. Svetlo na konci tunela
zatiaľ nevidíme. Po Druhom Vatikánskom koncile bola Katolícka cirkev zmietaná rôznymi
turbulenciami. Niektorí veriaci jeho závery neprijali. Jedným sa zdal príliš konzervatívnym,
iní ho považovali za príliš liberálny. Interpretácia spolužitia so svetom bola rôzna.
S odstupom času jasne vidíme, že hľadanie miesta Cirkvi v modernom svete v mnohých
prípadoch skončilo stratou katolíckej identity a zrieknutím sa základných hodnôt.
Výsledkom je nerešpektovanie tradičnej morálky a náznaky prenasledovania kresťanov
pre ich etické postoje. Čo sa pred pár desaťročiami zdalo nepredstaviteľné, dnes naplno
prežívame. Bolo len otázkou času, kedy sa kríza hodnôt pretaví do ťažkostí celého
spoločenstva. Už niekoľko rokov sme svedkami silnejúcej hospodárskej krízy. Spočiatku
šlo len o banky v Spojených štátoch, potom prišli ťažkosti Grécka, nedávno sa začalo
hovoriť o Taliansku. Katastrofické scenáre pokračujú diskusiou o dvojrýchlostnej Európe,
či dokonca o rozpade eurozóny. Duchovná kríza sa transformovala do krízy ekonomickej.
Tento
stav neprekvapuje. V tradičných kresťanských krajinách sa rozpadajú hodnotové systémy.
Bez živých spoločenstiev ako sú rodina či miestna komunita, ktoré sú postavené na
rešpektovaní spoločných hodnôt a pravidiel, sa vytráca vzájomná dôvera a porozumenie.
Niektorí sociológovia tvrdia, že sekularizovaná spoločnosť na viacerých miestach starého
kontinentu nemá už také hodnotové schémy, ktoré by boli všeobecne uznávané. Zavedením
potratov a eutanázie sa spochybnilo právo na život. Liberalizácia rozvodovej legislatívy
a podpora alternatívnych foriem spolužitia spochybnili význam manželstva a rodiny.
Pretláčanie ľavicovo – liberálnej ideológie rodovej rovnosti priamo v základoch napáda
chápanie ľudskej prirodzenosti.
V takejto situácii je najdôležitejšie naše
neustále pokánie a vzájomná spolupráca. Vonkajšie ťažkosti, ktorým kresťania v Európe
čelia, napomáhajú poznávaniu a spoločnej komunikácii. Minulé roky ponúkajú viacero
skvelých príkladov. Nie tak dávno sme spolu s talianskymi katolíkmi prežívali boj
kríž. Chvalabohu, Taliani nezostali sami. Podporilo ich nemálo krajín. I vďaka tomu
Európsky súd pre ľudské práva nakoniec rozhodol v ich prospech. Biskupské konferencie
rovnako úspešne kooperujú aj na európskej úrovni. I doma na Slovensku si stále viac
uvedomujeme, aké dôležité je spájať všetkých, ktorí chcú budovať Božie kráľovstvo.
Budovať dobro je ťažšie ako kritizovať a búrať. Je toľko oblastí, ktoré potrebujú
evanjeliového ducha. Posledné roky sú pre Cirkev zároveň upozornením, aby sme kultúrno
– etické otázky nezúžili len na ochranu života a rodiny. O morálke je potrebné hovoriť
tak pri kríze v zdravotníctve, sociálnych dávkach, ako aj dôchodkovom pilieri a novom
rozpočte.
Vážení poslucháči! Sme súčasťou spoločnosti. Ťažkosti sa týkajú aj
nás. Ľahostajnosť či apatia by boli veľkou chybou. S Božou pomocou sa dobro dá budovať.
Treba len spojiť sily, vzájomne si pomáhať a najmä mať viac viery. Viery v silu Božej
lásky, vieru v dôstojnosť stvorenia a vieru, že sme v Božích rukách. Spolupráca je
nevyhnutná. Blahoslavený pápež Ján Pavol II. často hovoril o nádeji. Akoby tušil,
že ju budeme stále viac potrebovať. Možno práve toto je cesta, ako sa otvoriť pôsobeniu
Božieho Ducha, ktorý aj v čase krízy má silu „obnoviť tvárnosť zeme.“