V sobotu, 19. novembra
podpísal pápež Benedikt XVI. v Benine počas svojej apoštolskej cesty do tejto africkej
krajiny mimoriadne dôležitý dokument - posynodálnu apoštolskú exhortáciu s názvom
Africae Munus. V dnešnej rubrike vám ponúkame krátke zhrnutie najdôležitejších
bodov tohto nového dokumentu:
Posynodálna apoštolská exhortácia Africae
Munus je dokument, pripravený pápežom Benediktom XVI. na základe 57 záverečných
návrhov 2. mimoriadnej synody pre Afriku, ktorá sa konala v októbri 2009 a venovala
sa témam: zmierenie, spravodlivosť a pokoj. Pápežský dokument je rozdelený na dve
časti:
Prvá časť: Nosné štruktúry poslania Cirkvi v Afrike
Vychádzajúc
z predpokladu, že „Afrika potrebuje počuť Kristov hlas, ktorý dnes ohlasuje lásku
k druhým, i nepriateľom“ (AM 13), apoštolská exhortácia pozýva všetkých
k zmiereniu s Bohom a s blížnym. Toto je definované ako „cesta nevyhnutná k dosiahnutiu
pokoja“. Je teda dôležité vnútorné očisťovanie človeka, ponúknutie a prijatie
odpustenia, ktoré umožňujú znovuobjavenie harmónie medzi rodinami. Zostáva samozrejme
platné, že vinníci – zodpovední za svoje zločiny – musia byť vypátraní a postavení
zoči-voči spravodlivosti, aby sa zabránilo opakovaniu ich zločinov. Pápež ďalej zdôrazňuje,
že – hoci vytvorenie sociálneho poriadku patrí do kompetencií politiky – predsa Cirkev
má povinnosť formovať svedomie mužov a žien a vychovávať ich k Božej spravodlivosti:
táto, založená na láske, dospieva až k darovaniu seba samého bratom a ide oveľa ďalej
ako vyžaduje len čisto ľudská spravodlivosť. Žiť Kristovu spravodlivosť v tomto prípade
teda znamená zasadiť sa o ukončenie konfiškovania bohatstva jednotlivcami na úkor
celých národov, ktoré je neprijateľné a nemorálne (AM 24) a snažiť sa o subsidiaritu,
solidaritu a lásku v logike Blahoslavenstiev. Preto „zvláštna pozornosť musí byť
venovaná chudobným, hladujúcim, chorým, väzňom, migrantom a utečencom“ (AM 27).
Cirkev prispieva k vytvoreniu „novej Afriky“ tým, že ukazuje svetu „tichý
výkrik nevinne prenasledovaných jednotlivcov, ako aj celých národov, o ktorých
prítomnosti i budúcnosti vládcovia premýšľajú len v zmysle osobného zisku“ (AM
30).
Ktoré sú oblasti, v ktorých je toto potrebné uvádzať do praxe? Apoštolská
exhortácia poukazuje najmä na katechézu – nielen študovanú, ale predovšetkým
realizovanú v osobnom, rodinnom i sociálnom živote; ďalej rozlišovanie miestnych
tradičných rítov, najmä tých, ktoré sú spojené so zmierením, aby sa tak zvýraznili
aspekty, ktoré napomáhajú alebo naopak zabraňujú inkulturácii Evanjelia; a nakoniec
podporovanie nového bratstva, v kontraste s extrémistickou príslušnosťou k
určitému kmeňu, rase či etniku. Apoštolská exhortácia okrem toho podčiarkuje, že Afrika
nevyhnutne potrebuje dobré a zodpovedné vlády jednotlivých štátov. Vlády, ktoré rešpektujú
Ústavy štátov a ktoré boli výsledkom slobodných volieb v krajinách. Ďalej Afrika potrebuje
nezávislý súdny systém a transparentnú administratívu. Dôležité je taktiež dobré využitie
prírodného bohatstva pre spoločné dobro a rešpektovanie základných dobier – ako sú
voda a zem.
Pápež veľkú pozornosť venuje téme dialógu. Tento musí byť: -
ekumenický: pretože „rozdelené kresťanstvo je pohoršením pre svet“. Pápež vyzýva
k založeniu nových ekumenických združení, ktoré by ochraňovali náboženské dedičstvo
pred rozmnožením autokefálnych cirkví, synkretistických hnutí a siekt, ktoré často
priťahujú významných politikov i jednoduchých veriacich. - medzináboženský:
ktorý je potrebný najmä v dvoch smeroch: 1, s tradičnými africkými náboženstvami –
prijať a využiť to, čo je v nich v zhode s Evanjeliom a naopak odmietnuť, čo súvisí
s čarami a šamanizmom; 2, s islamom – pápež vyzýva k vytrvalosti v dialógu; úcte k
veriacim tohto monoteistického náboženstva a zdôrazňuje rešpektovanie náboženskej
slobody a slobody svedomia.
Druhá časť:Oblasti apoštolátu
Cirkvi
Pápež sa priamo obracia na biskupov, ktorí sú pozvaní k svätosti
života, k jednote s Petrovým nástupcom a k spoločenstvu s kňazmi. Musia odolávať pokušeniam
nacionalizmu a angažovať sa vo výchove laikov. Kňazi by mali ponúkať príkladný život
v celibáte a v odstupe od materiálnych vecí, zdolávajúc kmeňové a rasové hranice bez
upadnutia do pokušenia stať sa politickými vodcami alebo spoločenskými činiteľmi.
Svätý Otec sa ďalej obracia na seminaristov, ktorí sú povolaní pripravovať sa na kňazstvo
z pohľadu teologického i duchovného, v prostredí priaznivom aj pre ich ľudský a psychologický
rast. Laici sú pozvaní žiť svätosť vo svete, ukazujúc, že práca je predovšetkým miestom
pre osobnú realizáciu a službu blížnemu. Pre tých, ktorí pôsobia na poli politiky,
ekonomiky, kultúry a spoločnosti, je základom poznanie sociálnej náuky Cirkvi. Svätý
Otec adresuje slová aj katolíckym školám, univerzitám a inštitúciám, ktoré majú hľadať
Pravdu, presahujúcu ľudský rozmer, prispievať k rozvoju africkej teológie, udržiavajúc
si svoju katolícku identitu a podporujúc inkulturáciu. Katolíckym zdravotníckym inštitúciám
pápež pripomína, že v každom chorom Cirkev vidí trpiaci úd Kristovho Tela, zdôrazňujúc
etickú stránku a ochranu života. Napokon sa hlava Katolíckej cirkvi obracia na komunikačné
prostriedky. Podľa pápežových slov musí byť Cirkev viditeľne a koordinovane prítomná
vo svete médií, zohľadňujúc aj nové technológie, nakoľko sú nástrojmi evanjelizácie
a formácie afrických národov v oblasti zmierenia, spravodlivosti a pokoja. Apoštolská
exhortácia sa pozastavuje pri dôležitosti evanjelizácie, ponímanej ako missio ad
gentes, teda ohlasovanie Dobrej zvesti ľuďom, ktorí ju ešte nepoznajú, ako aj
v podobe novej evanjelizácie voči tým, ktorí prestali uplatňovať kresťanstvo
v praxi, aj za africkými hranicami, v sekularizovanejších krajinách.
Operatívne
návrhy
Apoštolská exhortácia – s použitím niektorých záverečných návrhov
synody – ponúka niekoľko operatívnych návrhov pre dosiahnutie zmierenia, spravodlivosti
a pokoja v Afrike. Sú to napríklad: - rozšírenie lectio divina a biblického apoštolátu,
pretože práve Božie Slovo živí spoločenstvo bratov a sestier - slávenie kontinentálneho
eucharistického kongresu, pretože Eucharistia utvrdzuje nové bratstvo, ktoré prekonáva
bariéry jazykov, kultúr, etník, kmeňov a rás - Cirkev v Afrike má navrhnúť nových
kandidátov na svätorečenie, pretože svätci sú príkladnými tvorcami spravodlivosti
a apoštolmi pokoja - krajiny Afriky sú pozvané každý rok sláviť deň – alebo týždeň
– zmierenia, najmä počas adventného alebo pôstneho obdobia a v súlade so Svätou stolicou
majú pripraviť „Rok zmierenia“ pre celý kontinent Celý text pápežského dokumentu
je presiaknutý veľkou nádejou: pápež – vedomý si intelektuálneho, kultúrneho a náboženského
dedičstva tohto kontinentu, ale aj aktuálnych výziev, ktorým Afrika čelí – povzbudzuje
celý kontinent vždy viac prijímať Krista; oslobodiť sa od všetkého, čo paralyzuje
a nájsť v sebe silu pre ďalšie rozvíjanie svojej existencie a vlastnej histórie. V
závere pápež zveruje cestu evanjelizácie Afrického kontinentu do rúk Panny Márie,
aby sa každý – vďaka jej orodovaniu – „stal apoštolom zmierenia, spravodlivosti
a pokoja“.