Kardinál Jozef Tomko: Duch Assisi

Príhovor kardinála Jozefa Tomka

Dňa 27.októbra 2011 pripadlo dvadsaťpäť rokov od pamätného medzinárodného stretnutia predstaviteľov rôznych náboženstiev, ktoré zvolal dnes už blahoslavený pápež Ján Pavol II. do mesta svätého Františka Assisi. Ako vtedajšia hlava katolíckej Cirkvi tak aj dnešný pápež Benedikt XVI. mal odvahu znovu zvolať podobné stretnutie, ktorému dal príznačný cieľ ako „púti za pravdou, púti za mier“. Medzi dvoma udalosťami sa také zhromaždenia v Assisi odohrali dvakrát, a to vždy keď bol mier vo svete ohrozený. Roku 1993 to bola výbušná situácia na Balkáne, kde sa odohrala krvavá „etnická čistka“ v Bosnii a Herzegovine. V januári roku 2002 sa už chorý Ján Pavol II. vybral do Assisi, aby sa modlil za mier, ťažko ohrozený terorizmom, ktorý sa len štyri mesiace predtým prejavil samovražedným leteckým útokom na dvojičky v New Yorku a vyhrážal sa svetu. Počas celého štvrťstoročia sa tak zvaný „duch Assisi“ utvrdil v Katolíckej Cirkvi a rozšíril aj v iných náboženstvách a vyznaniach.

Aké ťažkosti musel prekonať Ján Pavol II., keď vyšiel s myšlienkou stretnutí v Assisi? Spomína ich jeho osobný tajomník kardinál Stanislaw Dziwisz vo svojej knihe „Život s Karolom“, ktorú po slovensky vydal Spolok sv. Vojtecha roku 2007. Aj v dvoch rečiach pre rímsku kúriu pápež sa vrátil k hlavnej námietke, že kresťania sa nemôžu modliť spolu s nekresťanmi, ktorí nevyznávajú pravého Boha, ba niekedy ani boha vôbec. Ján Pavol II. zdôrazňoval, že v Assisi predstavitelia rôznych náboženstiev boli spolu, ale sa modlili každé náboženstvo osobitne, oddelene. Teda nijaký synkretizmus. Kardinál Dziwisz prináša jeho slová: „Boli sme tam spolu, aby sme sa modlili, ale nie na to, aby sme sa modlili spolu“. Kardinál sa potom energicky ohradzuje: „Chcem dementovať to, čo niektorí tvrdili a stále tvrdia – že kardinál Ratzinger bol proti idei Assisi. Nie je to pravda! Je to lož!“ (str.211). Teraz však ten istý kardinál Ratzinger, dnes pápež Benedikt XVI., zvolal také stretnutie a potvrdil pravovernosť „ducha Assisi“.

Ako predtým Ján Pavol II. tak aj teraz Benedikt XVI. prišiel do Assisi spolu s viac ako tristo náboženskými predstaviteľmi z celého sveta na zvláštnom vlaku. V južnej bazilike pred vnútorným malým kostolíkom Porziunkuly bolo prvé stretnutie. Do Assisi všetkých pritiahol jedinečný prorok mieru sv. František, ktorého majú radi kresťania i nekresťania i neveriaci s túžbou po spravodlivosti a zmierlivosti.

Africký kardinál Turkson privítal účastníkov a predstavitelia jednotlivých náboženstiev v ich malebných oblekoch mali krátky prejav. Potom Benedikt XVI. predniesol hlbokú úvahu o zmysle stretnutia v dnešnej svetovej situácii. Medzi iným povedal: „Prešlo 25 rokov od chvíle, kedy blahoslavený Ján Pavol II. pozval po prvý raz zástupcov náboženstiev celého sveta do Assisi k modlitbe za pokoj. Čo sa udialo odvtedy? V akom bode sa dnes nachádza kauza pokoja? Vtedy pokoj vo svete ohrozovalo nebezpečenstvo vyplývajúce z rozdelenia planéty na dva proti sebe stojace bloky. Viditeľným symbolom tohto rozdelenia bol Berlínsky múr, ktorý prechádzal uprostred mesta a bol hranicou medzi dvoma svetmi. V roku 1989, tri roky po Assisi, múr padol - bez preliatia krvi. Zrazu obrovské arzenály, ktoré boli za múrom, nemali viac význam. Stratili svoju schopnosť terorizovať. Vôľa národov po slobode bola silnejšia, ako arzenál násilia. pokoja.“

Potom poukázal na rôzne príčiny dnešného napnutia a medzi iným aj na utiekanie sa k násiliu z náboženských dôvodov, proti ktorému účinne pracuje medzináboženský dialóg. K tomu pridal s ľútosťou: „Ako kresťan chcem v tejto chvíli povedať: áno, počas histórie aj v mene kresťanskej viery sa utiekalo k násiliu. Priznávame to plní hanby. Ale je absolútne jasné, že to bolo zneužívanie kresťanskej viery, v evidentnom kontraste s jej pravou prirodzenosťou. Boh, v ktorého my kresťania veríme, je Stvoriteľom a Otcom všetkých ľudí, v ktorom sú všetci ľudia medzi sebou bratmi a sestrami a vytvárajú jedinú rodinu. ...Jeho meno je: “Boh lásky a pokoja” (2 Kor 13,11). Je to úlohou všetkých, ktorí nejakým spôsobom nesú zodpovednosť za kresťanskú vieru, neustále očisťovať náboženstvo kresťanov“. Ale najmä ateistický odpor proti Bohu vyprodukoval nesmiernu „krutosť a násilie bez kontroly, ktoré bolo možné iba preto, že človek neuznával viac žiadnu normu a žiadneho sudcu nad sebou, ale ako normu mal iba seba samého. Horor koncentračných táborov ukazuje v celej jasnosti následky neprítomnosti Boha“.

Nás na Slovensku môže zaujať novota, ktorú viditeľne prinášala prítomnosť v Assisi niektorých ateistov v stave hľadania. Na túto novodobú kategóriu upozornil Benedikt XVI., keď následne hovoril: „Povedľa dvoch realít náboženstva a anti-náboženstva existuje, v svete šíriaceho sa agnosticizmu, aj ďalšia základná orientácia: osoby, ktoré nedostali dar veriť, ale ktoré napriek tomu hľadajú pravdu, hľadajú Boha. Takíto ľudia netvrdia jednoducho: “Neexistuje žiaden Boh”. Oni trpia z dôvodu jeho absencie, a hľadajúc to pravé a dobré sú vo svojom vnútri na ceste k Nemu. Sú “pútnikmi pravdy, pútnikmi pokoja”. Kladú otázky ako jednej, tak aj druhej strane. Berú bojovným ateistom ich falošnú istotu, keď tvrdia, že vedia, že neexistuje žiaden Boh, a pozývajú ich, aby sa stali nie polemickými, ale hľadajúcimi osobami, ktoré nestrácajú nádej, že existuje pravda a že my môžeme a musíme žiť v jej službe.

Obracajú sa však aj na príslušníkov náboženstiev, aby nepovažovali Boha za vlastníctvo, ktoré im patrí, a tak sa cítili autorizovaní k násiliu voči druhým. Títo ľudia hľadajú pravdu, hľadajú skutočného Boha, ktorého tvár v náboženstvách, z dôvodu akým sú často praktizované, je ukrytá. To, že oni nedokážu nájsť Božiu tvár, závisí aj od veriacich s ich obrazom Boha, ktorý je často zredukovaný, alebo pomýlený. Tak ich vnútorný zápas a ich otázky sú tiež upozornením pre veriacich očisťovať vlastnú vieru, aby Boh - skutočný Boh - sa stal prístupným. Preto som, práve kvôli tomu pozval zástupcov tejto tretej skupiny na naše stretnutie do Assisi“. Na záver Benedikt XVI. ubezpečil prítomných, že Katolícka cirkev neodstúpi zo zápasu proti násiliu, zo svojej angažovanosti za pokoj vo svete a zakončil slovami, ktoré dnes najlepšie vyjadrujú „ducha Assisi“: „Hýbe nami spoločná túžba byť “pútnikmi pravdy, pútnikmi pokoja”. Platí to aj na Slovensku!