Povolaním laikov je ukázať iným Boha vo svojom živote

Vatikán (25. novembra, RV) – Dnes napoludnie prijal Benedikt XVI. na osobitnej audiencii účastníkov plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre laikov. Vo svojom príhovore im okrem iného povedal:

„Drahí členovia a konzultanti Pápežskej rady pre laikov,
rád sa stretávam s vami všetkými, ktorí ste sa zišli na 25. plenárnom zasadnutí. Srdečne pozdravujem všetkých, obzvlášť veriacich laikov, ženy i mužov, ktorí spolu vytvárate toto dikastérium. Od vášho posledného plenárneho zasadnutia ste boli zapojení do viacerých mimoriadnych iniciatív, spomedzi ktorých chcem spomenúť najmä Kongres pre veriacich laikov Ázie a Svetové dni mládeže v Madride. Boli to intenzívne okamihy viery a cirkevného života, dôležité aj v perspektíve ďalších dvoch cirkevných udalostí, ktoré budeme sláviť v budúcom roku: 13. riadne generálne zhromaždenie synody biskupov o novej evanjelizácii a otvorenie Roku viery.
Téma, ktorou ste sa počas tohtoročného plenárneho zasadnutia chceli zaoberať - „Otázka Boha v súčasnosti“ - sa mi zdá mimoriadne dôležitá. Kladenie si tejto otázky by nás nikdy nemalo unaviť. Vždy by sme mali „znovu začať od Boha“, aby sme človeku opäť dali úplnosť vo všetkých dimenziách a jeho plnú dôstojnosť. Vskutku mentalita, ktorá sa veľmi rozšírila v našich časoch – spočívajúca v odmietaní akéhokoľvek odvolávania sa na transcendentnosť – sa ukázala neschopná pochopiť a ochrániť človeka. Rozšírenie tejto mentality spôsobilo krízu, ktorú dnes prežívame; krízu, ktorá je predovšetkým krízou podstaty a základných hodnôt, a až potom krízou ekonomickou a sociálnou. Človek, ktorý sa snaží žiť čisto pozitivisticky, s pohľadom upretým na to, čo možno spočítať a odmerať, je nakoniec udusený. Otázka Boha je v tomto kontexte istým spôsobom „otázkou otázok“. Privádza nás k základným otázkam človeka, k jeho túžbe po pravde, šťastí a slobode, ktoré sú vpísané do jeho srdca a ktoré chce zrealizovať. Človek, ktorý v sebe opäť vzbudí túto otázku Boha, otvára sa nádeji, hodnovernej nádeji, pre ktorú sa oplatí čeliť namáhavej ceste prítomnosťou (porov. Spe Salvi, 1).
No ako vzbudiť túto otázku Boha, aby sa stala podstatnou otázkou? Drahí priatelia, ak je pravdou, že „na začiatku kresťanského bytia nie je etické rozhodnutie alebo nejaká veľká myšlienka, ale stretnutie s udalosťou, stretnutie s osobou“ (Deus Caritas est, 1), tak otázka Boha býva vzbudená stretnutím s tým, kto má dar viery; s tým, kto má živý vzťah s Pánom. Boha možno spoznať skrze mužov a ženy, ktorí ho poznajú: cesta k nemu prechádza veľmi konkrétnym spôsobom skrze toho, kto ho už stretol. Práve v tomto je úloha veriacich laikov – vaša úloha! – mimoriadne dôležitá. Ako zdôrazňuje Christifideles laici, toto je vaše špecifické povolanie: v poslaní Cirkvi „...mimoriadna úloha prislúcha veriacim laikom, vzhľadom na ich “svetský charakter“, ktorý ich zaväzuje – vlastným a nenahraditeľným spôsobom – ku kresťanskej inšpirácii časného poriadku“ (č. 36). Ste povolaní ponúknuť priehľadné svedectvo o dôležitosti tejto otázky Boha v akomkoľvek kontexte zmýšľania a konania. V rodine, práci, politike i ekonomike súčasný človek potrebuje vidieť svojimi očami a na vlastnej koži zakúsiť, že – nech ide o čokoľvek – s Bohom alebo bez Boha sa všetko mení.
Výzva tejto mentality uzatvorenej pred transcendentnom nevyhnutne vedie samotných kresťanov k rozhodnému návratu k centrálnosti Boha v ich životoch. Niekedy sa veľmi snažíme, aby bola prítomnosť kresťanov v sociálnej, politickej alebo ekonomickej sfére viac zjavnou a možno sme sa až tak veľmi nezaberali pevnosťou našej viery, ako keby to bolo čosi, čo získame raz a navždy. V skutočnosti však kresťania neobývajú nejakú vzdialenú planétu, uchránení od „chorôb“ tohto sveta, ale prežívajú a problémy, dezorientáciu a ťažkosti tohto času. Preto je veľmi urgentné znovu predostrieť túto otázku Boha aj v samotnom cirkevnom kontexte. Koľkokrát, napriek tomu, že sa nazývame kresťanmi Boh nie je centrálnym vzťažným bodom v našom zmýšľaní, konaní a v základných životných rozhodnutiach. Prvou odpoveďou na veľkú výzvu našej doby je teda hlboké obrátenie nášho srdca, aby nás krst, ktorý nás urobil svetlom sveta a soľou zeme, mohol skutočne pretvoriť.
Drahí priatelia, poslanie Cirkvi potrebuje úsilie všetkých svojich členov, obzvlášť veriacich laikov v životnom prostredí, do ktorého vás Pán povolal, sa máte stať odvážnymi svedkami Boha, Ježiša Krista, žijúc váš krst. Preto vás zverujem príhovoru Blahoslavenej Panny Márie, Matke všetkých ľudí a zo srdca udeľujem vám a vašim drahým svoje apoštolské požehnanie.“

Preklad: Ľubomír Rebek