Vatikán/Benin (19. novembra, RV) – Svätý Otec počas stretnutia s deťmi vo Farnosti
sv. Rity v Cotonou vo svojom príhovore spomenul sv. Kizita. Ponúkame krátky životopis
tohto málo známeho svätca i ďalších tzv. ugandských mučeníkov (sv. Karol Lwanga a
jeho 21 spoločníkov):
Katolícka cirkev uctieva ako tzv. ugandských mučeníkov
skupinu 22 sluhov, pážat a funkcionárov kráľa Bugandy (časť územia dnešnej Ugandy),
ktorých obrátili na kresťanstvo Africkí misionári Charlesa Lavigerieho. Bugandský
kráľ ich nechal v období od 15. novmbra 1885 do 27. januára 1887 umučiť. Kráľ Mwanga
II., ktorý nastúpil na trón po smrti kráľa Mutesu – konvertitu na kresťanstvo – odsúdil
na smrť Karola Lwangu a všetkých spoločníkov, ktorí sa odmietli vzdať kresťanskej
viery. Počas tohto obdobia prišla o život stovka kráľovských pážat, z ktorých väčšina
mala 13 – 24 rokov. Jedným z týchto mučeníkov bol aj sv. Kizito, ktorý bol umučený
vo veku iba 13 rokov.
Pápež Benedikt XV. dňa 6. júna 1920 vyhlásil 22 z nich
za blahoslavených. V r. 1964 boli kanonizovaní pápežom Pavlom VI.. Ugandskí mučeníci
sú prvými subsaharskými Afričanmi, uctievanými Katolíckou cirkvou ako svätí.
Pápež
Benedikt XV. spomína sv. Kizita vo svojom breve s názvom In Africam Quisnam
(6. júna 1920) týmito slovami:
„Kizito, nevinná duša, mladší než ostatní
– podstúpil mučeníctvo ako 13-ročný, syn jedného z najvyšších kráľových hodnostárov,
žiariaci čistotou a silou ducha, krátko pred uväznením prijal krst od Karla Lwangu.
Kráľ, hnaný svojou zvrhlosťou, sa márne snažiť pritiahnuť tohto odhodlaného mládenca
na svoju stranu. Kizito tak rázne pokarhal niektorých kresťanov, ktorí sa rozhodli
ujsť, že oni zrazu – už bez strachu – pevne stáli pred kráľom Mwangom. Keď nadišiel
okamih smrti, presvedčil ich, aby všetci spolu – držiac sa za ruky – nestratili odvahu
a prijali svoj osud.“ -ľr-