Benedikt XVI. pri podpísaní apoštolskej exhortácie Africae munus
Vatikán/Benin (19. novembra, RV) – Presne napoludnie v sobotu 19. novembra
2011 – v druhý deň návštevy Beninu – bol v programe Svätého Otca slávnostný akt podpísania
posynodálnej apoštolskej exhortácie. Konal sa v bazilike minor v mestečku Ouidah,
ktorá je prvou katedrálou v západnej Afrike, pochádza z roku 1909 a je zasvätená Nepoškvrnenému
počatiu Panny Márie. Tu pápež Benedikt XVI. po krátkej adorácii a úvodných slovách
generálneho sekretára biskupskej synody predniesol prítomným členom špeciálnej rady
pre Afriku, biskupom Beninu i zo zahraničia a všetkým veriacim nasledujúci príhovor,
po ktorom nasledoval samotný akt podpísania dokumentu.
Páni kardináli,
drahí bratia v biskupskej a kňazskej službe, drahí bratia a sestry!
Srdečne
ďakujem generálnemu sekretárovi synody biskupov, arcibiskupovi Nikolovi Eterovićovi,
za jeho slová privítania a za predstavenie, ako aj všetkým členom špeciálnej rady
pre Afriku, ktorí prispeli k spracovaniu výsledkov synodálneho zhromaždenia vzhľadom
na publikovanie posynodálnej apoštolskej exhortácie.
Dnes, podpísaním exhortácie
Africae munus, sa uzatvára slávenie synody. Synoda dala impulz Katolíckej cirkvi
v Afrike, ktorá sa modlila, reflektovala a diskutovala o téme zmierenia, spravodlivosti
a pokoja. Tento proces bol poznačený osobitnou blízkosťou medzi Nástupcom Petrovým
a miestnymi cirkvami v Afrike. Biskupi, ale aj odborníci, pozorovatelia, prizvaní
špecialisti a delegáti prišli do Ríma, aby sa aktívne zúčastnili na tomto dôležitom
cirkevnom podujatí. Ja sám som sa odobral do Yaoundé, aby som predložil Instrumentum
laboris synodálneho zhromaždenia predsedom biskupských konferencií, na znak môjho
záujmu a starostlivosti o všetky národy afrického kontinentu a priľahlých ostrovov.
Teraz mám tú radosť vrátiť sa do Afriky, presnejšie do Beninu, aby som odovzdal tento
záverečný pracovný dokument, v ktorom sa odrážajú reflexie synodálnych otcov, aby
v ich syntéze predstavili akúsi víziu ako časť obsiahlej pastoračnej vízie.
Druhé
mimoriadne zhromaždenie synody biskupov pre Afriku ťažilo z posynodálnej apoštolskej
exhortácie Ecclesia in Africa blahoslaveného Jána Pavla II., v ktorej bola
silno zdôraznená naliehavosť evanjelizácie kontinentu, ktorá nemôže byť oddelená od
ľudského pokroku. Okrem toho tu bol vytvorený koncept Cirkev – Božia rodina.
Toto prinieslo bohaté duchovné ovocie pre Cirkev a pre dielo evanjelizácie a ľudského
pokroku, ktorý ona priniesla pre africkú spoločnosť ako celok. V skutočnosti Cirkev
je volaná k tomu, aby sa stále viac prejavovala ako jedna rodina. Pre kresťanov je
komunitou veriacich, ktorá chváli jedného a trojjediného Boha, oslavuje veľké tajomstvá
našej viery a činorodou láskou oživuje vzťahy medzi osobami, skupinami a národmi,
bez ohľadu na etnickú, kultúrnu a náboženskú odlišnosť. V prejavovaní tejto služby
každej osobe je Cirkev otvorená k spolupráci so všetkými zložkami spoločnosti, zvlášť
s reprezentantmi cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktoré ešte nie sú v plnej jednote
s Katolíckou cirkvou, predovšetkým s tradičnými náboženstvami a islamom.
S
týmto cirkevným horizontom sa Druhé mimoriadne zasadnutie biskupskej synody pre Afriku
sústredilo na tému zmierenia, spravodlivosti a pokoja. Ide o dôležité body pre celý
svet, ktoré ale nadobúdajú mimoriadnu aktuálnosť v Afrike. Stačí pripomenúť napätia,
násilie, vojny, nespravodlivosti, zneužívania každého druhu, staré i nové, ku ktorým
došlo v tomto roku. Hlavná téma sa týkala zmierenia s Bohom a blížnym. Cirkev zmierená
vo svojom vnútri a medzi svojimi členmi sa môže stať prorockým znamením zmierenia
na úrovni spoločnosti v každej krajine a na každom kontinente. Sv. Pavol píše: „Ale
to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu
zmierenia” (2 Kor 5, 18). Základ tohto zmierenia je v samej povahe Cirkvi, ktorá
je „v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom
a jednoty celého ľudstva“ (Konšt. Lumen gentium, 1). Cirkev v Afrike je volaná,
aby na tejto báze podporovala pokoj a spravodlivosť. Porte du Non-retour (Brána
nenávratu) nám pripomína túto povinnosť a pobáda nás vypovedať a bojovať proti každej
forme otroctva.
Nikdy netreba zanechať hľadanie ciest pokoja! Pokoj je jedným
z najcennejších dobier! Pre jeho dosiahnutie treba mať odvahu zmierenia, ktorá prichádza
z odpustenia, z túžby začať odznovu život spoločenstva, z vízie budúcnosti, z vytrvalého
prekonávania ťažkostí. Ľudia zmierení a v pokoji s Bohom a blížnym môžu pracovať pre
väčšiu spravodlivosť v lone spoločnosti. Netreba zabúdať, že prvá spravodlivosť podľa
evanjelia je zachovávať vôľu Boha. Z tejto základnej rady pochádzajú nespočetné iniciatívy
zamerané na podporu spravodlivosti v Afrike a na dobro všetkých obyvateľov kontinentu,
predovšetkým na najnúdznejších, ktorí potrebujú prácu, školy, nemocnice.
Afrika,
zem nových Turíc, dôveruj Bohu! Oživovaná Duchom Ježiša Krista vzkrieseného staň sa
veľkou rodinou Božou, veľkorysou voči všetkým svojim synom a dcéram, uskutočňovateľom
zmierenia, pokoja a spravodlivosti! Afrika, Dobrá zvesť pre Cirkev, staň sa ňou pre
celý svet!