2011-11-19 12:40:21

Benedikt XVI. pri podpísaní apoštolskej exhortácie Africae munus


Vatikán/Benin (19. novembra, RV) – Presne napoludnie v sobotu 19. novembra 2011 – v druhý deň návštevy Beninu – bol v programe Svätého Otca slávnostný akt podpísania posynodálnej apoštolskej exhortácie. Konal sa v bazilike minor v mestečku Ouidah, ktorá je prvou katedrálou v západnej Afrike, pochádza z roku 1909 a je zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Tu pápež Benedikt XVI. po krátkej adorácii a úvodných slovách generálneho sekretára biskupskej synody predniesol prítomným členom špeciálnej rady pre Afriku, biskupom Beninu i zo zahraničia a všetkým veriacim nasledujúci príhovor, po ktorom nasledoval samotný akt podpísania dokumentu.


Páni kardináli,
drahí bratia v biskupskej a kňazskej službe,
drahí bratia a sestry!

Srdečne ďakujem generálnemu sekretárovi synody biskupov, arcibiskupovi Nikolovi Eterovićovi, za jeho slová privítania a za predstavenie, ako aj všetkým členom špeciálnej rady pre Afriku, ktorí prispeli k spracovaniu výsledkov synodálneho zhromaždenia vzhľadom na publikovanie posynodálnej apoštolskej exhortácie.

Dnes, podpísaním exhortácie Africae munus, sa uzatvára slávenie synody. Synoda dala impulz Katolíckej cirkvi v Afrike, ktorá sa modlila, reflektovala a diskutovala o téme zmierenia, spravodlivosti a pokoja. Tento proces bol poznačený osobitnou blízkosťou medzi Nástupcom Petrovým a miestnymi cirkvami v Afrike. Biskupi, ale aj odborníci, pozorovatelia, prizvaní špecialisti a delegáti prišli do Ríma, aby sa aktívne zúčastnili na tomto dôležitom cirkevnom podujatí. Ja sám som sa odobral do Yaoundé, aby som predložil Instrumentum laboris synodálneho zhromaždenia predsedom biskupských konferencií, na znak môjho záujmu a starostlivosti o všetky národy afrického kontinentu a priľahlých ostrovov. Teraz mám tú radosť vrátiť sa do Afriky, presnejšie do Beninu, aby som odovzdal tento záverečný pracovný dokument, v ktorom sa odrážajú reflexie synodálnych otcov, aby v ich syntéze predstavili akúsi víziu ako časť obsiahlej pastoračnej vízie.

Druhé mimoriadne zhromaždenie synody biskupov pre Afriku ťažilo z posynodálnej apoštolskej exhortácie Ecclesia in Africa blahoslaveného Jána Pavla II., v ktorej bola silno zdôraznená naliehavosť evanjelizácie kontinentu, ktorá nemôže byť oddelená od ľudského pokroku. Okrem toho tu bol vytvorený koncept Cirkev – Božia rodina. Toto prinieslo bohaté duchovné ovocie pre Cirkev a pre dielo evanjelizácie a ľudského pokroku, ktorý ona priniesla pre africkú spoločnosť ako celok. V skutočnosti Cirkev je volaná k tomu, aby sa stále viac prejavovala ako jedna rodina. Pre kresťanov je komunitou veriacich, ktorá chváli jedného a trojjediného Boha, oslavuje veľké tajomstvá našej viery a činorodou láskou oživuje vzťahy medzi osobami, skupinami a národmi, bez ohľadu na etnickú, kultúrnu a náboženskú odlišnosť. V prejavovaní tejto služby každej osobe je Cirkev otvorená k spolupráci so všetkými zložkami spoločnosti, zvlášť s reprezentantmi cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktoré ešte nie sú v plnej jednote s Katolíckou cirkvou, predovšetkým s tradičnými náboženstvami a islamom.

S týmto cirkevným horizontom sa Druhé mimoriadne zasadnutie biskupskej synody pre Afriku sústredilo na tému zmierenia, spravodlivosti a pokoja. Ide o dôležité body pre celý svet, ktoré ale nadobúdajú mimoriadnu aktuálnosť v Afrike. Stačí pripomenúť napätia, násilie, vojny, nespravodlivosti, zneužívania každého druhu, staré i nové, ku ktorým došlo v tomto roku. Hlavná téma sa týkala zmierenia s Bohom a blížnym. Cirkev zmierená vo svojom vnútri a medzi svojimi členmi sa môže stať prorockým znamením zmierenia na úrovni spoločnosti v každej krajine a na každom kontinente. Sv. Pavol píše: Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia” (2 Kor 5, 18). Základ tohto zmierenia je v samej povahe Cirkvi, ktorá je „v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva“ (Konšt. Lumen gentium, 1). Cirkev v Afrike je volaná, aby na tejto báze podporovala pokoj a spravodlivosť. Porte du Non-retour (Brána nenávratu) nám pripomína túto povinnosť a pobáda nás vypovedať a bojovať proti každej forme otroctva.

Nikdy netreba zanechať hľadanie ciest pokoja! Pokoj je jedným z najcennejších dobier! Pre jeho dosiahnutie treba mať odvahu zmierenia, ktorá prichádza z odpustenia, z túžby začať odznovu život spoločenstva, z vízie budúcnosti, z vytrvalého prekonávania ťažkostí. Ľudia zmierení a v pokoji s Bohom a blížnym môžu pracovať pre väčšiu spravodlivosť v lone spoločnosti. Netreba zabúdať, že prvá spravodlivosť podľa evanjelia je zachovávať vôľu Boha. Z tejto základnej rady pochádzajú nespočetné iniciatívy zamerané na podporu spravodlivosti v Afrike a na dobro všetkých obyvateľov kontinentu, predovšetkým na najnúdznejších, ktorí potrebujú prácu, školy, nemocnice.

Afrika, zem nových Turíc, dôveruj Bohu! Oživovaná Duchom Ježiša Krista vzkrieseného staň sa veľkou rodinou Božou, veľkorysou voči všetkým svojim synom a dcéram, uskutočňovateľom zmierenia, pokoja a spravodlivosti! Afrika, Dobrá zvesť pre Cirkev, staň sa ňou pre celý svet!


Preklad sr. Jaroslava Kochjarová CJ








All the contents on this site are copyrighted ©.