Slávnosť beatifikácie Carla Lamperta, mučeníka nacizmu

Rakúsko (14. novembra, RV) – V nedeľu, 13. novembra, sa v Katedrále sv. Martina v rakúskom meste Dornbirn uskutočnila slávnosť beatifikácie rakúskeho kňaza Mons. Carla Lamperta, mučeníka národnosocialistického režimu. Slávnosti predsedal kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Počas homílie kardinál Amato zdôraznil hlbokú vieru blahoslaveného Lamperta: „Mučenícka smrť je najväčším aktom lásky k Bohu a je tou najvznešenejšou cestou k svätosti. Ako Kristova obeta bola zálohom spásy pre ľudstvo, tak obeta blahoslaveného Lamperta nech sa stane zárodkom obnoveného kresťanského života v tejto požehnanej rakúskej zemi.“
Život a osobu nového blahoslaveného pripomenul včera aj pápež Benedikt XVI. vo svojom pozdrave nemecky hovoriacim pútnikom na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Povedal o ňom: „V temných časoch národnosocialistického režimu dokázal mať neustále pred očami význam slov sv. Pavla: «Nepatríme noci ani tme» (1Sol 5,5).“ Svätý Otec ďalej citoval aj výrok blahoslaveného mučeníka, ktorý počas výsluchu – ktorý ho mohol priviesť na slobodu, ak by sa zriekol svojho presvedčenia – povedal: «Ja milujem moju Cirkev. Zostanem jej verný a taktiež kňazstvu. Rozhodne stojím na strane Krista a jeho Cirkvi.»“

Carl Lampert sa narodil 9. januára 1894 v meste Göfis. Za kňaza bol vysvätený v r. 1918. Vyštudoval kánonické právo v Ríme a do Rakúska sa vrátil v r. 1938, v roku násilného anšlusu Rakúska nacistickým Nemeckom. Vo vypuknutí 2. svetovej vojny odvážne odporoval nacistickým represiám proti Katolíckej cirkvi. Odvážne a verejne sa ohradil proti uväzneniu a umučeniu tyrolského kňaza Otta Neururera (ktorý bol beatifikovaný pápežom Jánom Pavlom II. v r. 1996). Z tohto dôvodu bol Lamper trikrát zadržaný, vypočúvaný a nakoniec internovaný do lágrov v Dachau a Sachsenhausen ako politický väzeň.
V auguste 1940 bol oslobodený a poslaný do poľskej farnosti Zinnowitz na ostrove Uznam, v blízkosti Štetína. Lamper však bol neustále sledovaný tajnou službou. Netrvalo dlho a kvôli šíreniu protinacistickej propagandy medzi farníkmi bol zadržaný a odsúdený s obvinením, že je špión a že prezrádza informácie o výrobe tajných nemeckých zbraní. Na ostrove Uznam – v nestečku Peenemünde – sa totiž vyrábali a testovali rakety V1 a V2. Carl Lampert bol sťatý 13. novembra 1944 v Halle an der Saale. -ľr-