Svätý Otec sa prihovoril účastníkom medzinárodnej konferencie o kmeňových bunkách

Vatikán (12. novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes prijal na audiencii účastníkov medzinárodnej konferencie, zameranej na tému “Dospelé kmeňové bunky: veda a budúcnosť človeka a kultúry”, ktorú organizuje Pápežská rada pre kultúru. Ocenil prácu, ktorú rôzne inštitúcie konajú v prospech kultúrnych a formačných iniciatív, zameraných na podporu špičkového vedeckého výskumu dospelých kmeňových buniek a skúmanie kultúrnych, etických a antropologických aspektov ich využívania:
„Vedecký výskum poskytuje jedinečnú príležitosť skúmať zázrak vesmíru, komplexnosť prírody a osobitej krásy života, vrátane ľudského života. No nakoľko ľudské bytosti sú obdarené nesmrteľnou dušou a stvorené na Boží obraz, sú dimezie ľudského bytia, ktoré ležia za hranicami toho, o čom sú prírodné vedy oprávnené rozhodovať. Ak sa tieto hranice porušia, vzniká vážne riziko, že jedinečná dôstojnosť a neporušiteľnosť ľudského života môže byť podriadená čisto prospechárskym pohnútkam. Ale ak sa tieto limity budú náležite rešpektovať, veda môže prispieť skutočne zásadným spôsobom k podpore a ochrane dôstojnosti človeka: v tom spočíva jej skutočná užitočnosť.“

Svätý Otec v tomto zmysle označil potenciálnu užitočnosť výskumu dospelých kmeňových buniek za “veľmi významnú”, vzhľadom na to, že otvára možnosti pre liečenie chronických degeneratívnych ochorení náhradou poškodených tkanív a navrátením schopnosti ich regenerácie. Zlepšenie, ktoré takáto liečba sľubuje, by predstavovalo zásadný krok vpred v lekárskej vede, prinášajúc nádej trpiacim a ich rodinám. Z tohto dôvodu Cirkev ponúka povzbudenie tým, ktorí sa angažujú vo výskume tohto druhu, vždy s podmienkou, že je vykonávaný s ohľadom na celkové dobro ľudskej bytosti a spoločnosti. Podľa pápeža tí, ktorí obhajujú výskum na kmeňových bunkách získaných z embryí, sa dopúšťajú ťažkej chyby popierania práva na život všetkých ľudských bytostí od momentu počatia po prirodzenú smrť:
„Zničenie čo i len jedného ľudského života nikdy nemôže byť ospravedlnené prospechom, ktorý by takéto konanie mohlo priniesť inému. Na druhej strane, vo všeobecnosti žiadne takéto etické problémy nevznikajú, keď sú kmeňové bunky odobrané z tkaniva dospelého organizmu, z krvi z pupočníkovej šnúry pri narodení, alebo z plodov, ktoré zomreli prirodzeným spôsobom (porov. Kongregácia pre náuku viery, Inštrukcia Dignitas Personae, 32). Z toho vyplýva, že dialóg medzi vedou a etikou má obrovskú dôležitosť pri garantovaní, že sa medicínsky pokrok nikdy nebude uskutočňovať za cenu neprijateľnej ľudskej obety. Cirkev prispieva k tomuto dialógu tým, že pomáha formovať svedomie v súlade so správnym zmýšľaním a vo svetle zjavenej pravdy. Takýmto konaním sa nesnaží brzdiť vedecký pokrok, ale naopak – viesť ho smerom, ktorý skutočne prináša ovocie a prospech ľudstvu.“ -ľr-