Komentár Jozefa Kováčika

Štvrtkový komentár pripravil Jozef Kováčik, hovorca KBS:

Kto je mojim priateľom?

Pred niekoľkými týždňami som dostal do mojej e-mailovej schránky nevyžiadanú poštu. Zvyčajne ju mažem bez väčšieho záujmu. Pri tomto e-maily som však prebehol obsah očami a spozornel som. Čo mi dotyčný človek ponúkal? Okrem iného i fanúšikov. Citujem: fanúšikovia- pridáme fanúšikov na Vaše facebook stránky už od 50 eur 500ks (vrátane facebook stránky v prípade ak nemáte). Ďalej databázy- rôzne, overené, aktualizované databázy podľa vašich požiadaviek už od 30 eur. A iné...
Tak som si spomenul aj na študentské vtipy, ktoré sú teraz populárne. Ich hlavnou postavou je Chuck Norris. Keď si vynálezca telefónu Bell po prvýkrát zapol telefón, našiel tam vraj 4 zmeškané hovory- od Chucka Norrisa. Alebo že „Chuck Norris vie zdvihnúť aj zmeškaný hovor“. A jeden aktuálny k predchádzajúcej ponuke v e-maily- „Chuc Norris vraj našiel Šaniho“- pre tých, ktorí náhodou nesledujú reklamu, ide o pohrešovaného Šaniho z reklamy istého mobilného operátora, ktorá riadne liezla na nervy celé leto.
Všetko so všetkým súvisí. Priateľov a fanúšikov si teda môžeme kúpiť. Na webe. Ešte šťastie, že tých skutočných nie, pretože pretvárka skôr či neskôr vyjde na povrch. Kto je mojim priateľom a blížnym?
Nedávno som mal možnosť stráviť dovolenku v Egypte. Stretával som kresťanov i moslimov. Zámerne som si vybral hotel v starej časti mesta, aby som nebol odrezaný od skutočného života v nejakom sterilnom rezorte. Chcel som spoznávať ľudí. Prirodzene, že pre veľa z nich je Európan ako vianočný stromček- treba ho čo najviac obrať. Ale boli aj takí, ktorí ma pustili ďalej ako po zisk z predaja. Medzi nimi aj mladý študent, ktorý si privyrábal predajom čaju, kávy a korenín. Prekvapil ma veľmi peknou slovenčinou. Hoci na Slovensku nikdy nebol, poznal našu krajinu veľmi dobre. Kvôli reči pravidelne sleduje naše stránky a rozvíja si tak jeden z ôsmych jazykov, ktorými perfektne hovorí. Chodil som k nemu na kus reči takmer každý večer. Vypiť si trochu dobrého čaju, podebatovať o živote. V rukách mal iPhone a plynule pri telefonátoch prechádzal z arabčiny do nemčiny, španielčiny, ruštiny či taliančiny. Najväčším prekvapením pre mňa bolo, keď mi na moju otázku, z ktorého mesta pochádza prezradil, že je beduín. Celé detstvo prežil s rodinou pri ovciach na púšti. Rodina mu umožnila študovať a on naplno využil možnosti na univerzite v Káhire. Končí štúdium počítačových technológií a cez leto si privyrába predajom v obchode.
Ďalší zážitok, aby som nebol iba pozitívny, bol so slovenskou sprievodkyňou. Mladá delegátka nás počas prehliadky mesta ubezpečovala, že koptskí kresťania majú závesy v sanktuáriu, lebo krstia nahých ľudí, tak aby to bolo intímne, majú tam závesy. A okrem toho vraj neuznávajú Ježiša ako vteleného Syna Božieho. A zdupľovala to tvrdením, že nie sú pod nadvládou pápeža ako „my katolíci“. Diskrétne som jej na to povedal svoj názor o posvätnosti sanktuária, ktorá je zvýraznená aj určitými symbolmi, či to, že kresťan je kresťanom práve preto, že uveril, že Boh sa stal človekom. Keď mi ale došlo, koľko turistov to už počulo, vlasy sa mi dupkom na hlave stavali. Aby som ale nebol len negativista, iná sprievodkyňa, egyptologička Katarína pri pyramídach dojem slovenských sprievodcov jednoznačne napravila.
Na záver mojich postrehov tak radšej niečo pozitívne. A bolo to niečo, čo kamarát, ktorý s nami bol na dovolenke, okomentoval slovami- „tak toto ma núti prehodnotiť veľa vecí v živote.“ Pri rýchlej chôdzi v meste si totiž dosť škaredo vytknul na nohe palec. Stúpil do jamy na chodníku a s bolestnou grimasou zostal skrútený. Okamžite sa k nemu zbehlo niekoľko ľudí, ktorí mu chceli pomôcť. Jeden z nich, ktorý mal neďaleko obchodík, ho zaviedol k sebe, posadil, umyl nohu, priniesol mastičku, masíroval a natieral zranený palec, priniesol občerstvenie. Keď mu to chcel kamarát zaplatiť, zatváril sa urazene- v žiadnom prípade. Ty si potreboval pomoc, je mojou povinnosťou ti pomôcť. A keď mu chcel na druhý deň po nákupe nechať aspoň pár dolárov navyše, znova odmietol. „Ak by sa mi to stalo na Slovensku, ľudia by ma na chodníku zoširoka obišli, alebo by sa prípadne so súcitom prizerali. Tento človek urobil niečo, čo ma núti sa zamyslieť“- zhodnotil večer môj kamarát. Dodávam len, že obchodník bol moslim a jeho pomoc bola vernosťou jednému z piatich pilierov islamu. Znova ma napadlo, že je škoda, že sa vnímame častokrát len cez zopár percent extrémistov, ktorí v mene Boha dokážu i zabíjať. O pár dní sme mali možnosť o tom čítať pri smrti takmer 3 desiatok kresťanov v Káhire. Ako veľmi záleží na tom, či je naša viera životom, alebo len doktrínou. Či sa túžba radikality nasledovania Boha mení na fanatizmu a nenávisť, alebo sa pretaví do skutkov lásky.
To všetko si sumarizujem práve pri pohľade na e-mail, ktorý mi ponúka, že mi predá aj 500 priateľov. A je mi ľúto tých, ktorí svoju budúcnosť a úspešnosť spájajú s takýmito faktami a
číslami. Krátkodobý zisk je možný. Ale dlhodobé vytriezvenie a prázdnota v srdci za to nestoja. Prajem vám, drahí poslucháči, aby ste aj vy mali veľa pekných zážitkov priateľstva. Pre človeka je to prirodzená živná pôda na jeho osobnostný rast. Bez rozdielu a závislosti na tom, či ste vyrastali ako pastier oviec na púšti, alebo vo veľkomeste.

Jozef Kováčik