Spiritualita súčasného človeka: Rozlišovanie duchov

Pravidelná rubrika Spiritualita súčasného človeka, ktorú od dnes pripravuje P. Peter Dufka SJ

Milí priatelia, v týchto dňoch navštevujeme cintoríny, ktoré sa stávajú miestom mnohých stretnutí. Stretávame sa tu so známymi, rodinnými príbuznými - možno nad tým istým hrobom. Stretávame sa tu akoby so svojou budúcnosťou. Nikoho totiž neobíde myšlienka na jeho vlastnú smrť. Ale intenzívne sa tu stretávame i so svojou minulosťou. V spomienkach sa vraciame k spoločne prežitým chvíľam s našími drahými zosnulými.

Pri úvahách, ktoré nám prechádzajú mysľou, nás môže priam zaraziť fenomén zdanlivej náhody, ktorý ovplyvnil životné osudy ľudí. Bola to skutoène len náhoda, ktorá viedla k tomu, že sa zo stretnutia dvoch mladých ľudí vytvoril vzťah, ktorý viedol k manželstvu a následne i k mojej existencii? Bola to skutoène len náhoda, ktorá viedla k tragickým udalostiam, ktoré nám dáva tušiť pohľad na niektoré dosky náhrobných kameňov? Čo je pri malých, zdanlivo zanedbateľných rozhodnutiach, ktoré neskôr prerastú do veľkých rozmerov? Koľko ľudí v dospelom veku alebo na sklonku života bolestne zavzdychá: Keby som sa bol vtedy inak rozhodol, nemuselo to takto dopadnúť.

Pri koreni vážnych udalostí nášho života, či už radostných alebo bolestných, je často rozlišovanie a následné rozhodovanie. Rozlišovanie a rozhodovanie v živote človeka je nesmierne dôležitá a delikátna záležitosť, pretože sa odohráva vo vnútri, v srdci človeka, do ktorého má prístup iba človek sám a Boh. Ale podľa majstrov duchovného života tam môže vstúpiť i zlý duch a ovplyvniť naše rozhodnutia.

Otázka existencie dobrých a zlých duchov je niektorými
veriacimi ľuďmi niekedy spochybňovaná. A predsa rozlišovanie duchov patrí k základným princípom nielen duchovných cvičení, ale i nášho každodenne prežívaného kresťanského života. Veď samotný kresťanský život je o otvorení sa pôsobeniu dobrého ducha, Ducha Svätého a odmietnutí všetkého, čo nás ovplyvňuje a ťahá opačným smerom. Na dobré duchovné rozlišovanie je potrebné:

1. Rozpoznať znaky dobrého ducha, ktorý v nás pôsobí či už priamo alebo nepriamo
2. Rozpoznať znaky akýchkoľvek iných síl pôsobiacich opačným smerom
3. Rozoznať aj prirodzené hnutia nášho srdca, ktoré, ako všetko ostatné stvorenie, sú v Božej prozreteľnosti, ale pritom nie sú priamo obsahom duchovného rozlišovania.

Skúsme si všimnúť niektoré z pravidiel sv. Ignáca, majstra duchovného rozlišovania, ktorý venuje zvýšenú pozornosť taktike zlého ducha. Tento podľa neho útočí na človeka troma spôsobmi: 1. maskuje sa za Anjela svetla, 2. núti k mlčanlivosti, 3. útočí na jeho najslabšie miesta. Sv. Ignác pri popise útokov zlého ducha používa vyjadrovací spôsob stredoveku, ale zachytáva nadčasové pravdy, ktoré sa dotýkajú každého jedného z nás i dnes. Skúsme si všimnúť jednotlivé z nich.

1. Prvou vlastnosťou zlého ducha, ktorý sa rád maskuje za anjela svetla, je prispôsobiť sa najprv nábožnej duši. Pokúša sa vnukať dobré a šľachetné myšlienky, zodpovedajúce zmýšľaniu statočného človeka, a potom sa pomaly usiluje zvádzať ho k svojim tajným klamstvám a ničomným úmyslom. Prvý krok takýchto útokov zlého ducha je, že chce otupiť našu ostražitosť – prichádza ako „anjel svetla” a prináša duchovnú útechu a sväté myšlienky, píše sv. Ignác. Ak ich pokúšaný človek dostatočne skoro neodhalí, pomaly a nenápadne začnú v jeho vnútri prerastať na zlé podnety a neskôr činy.
Ako odhaliť, či myšlienky, ktoré sa zmocňujú nášho vnútra, pochádzajú od dobrého či zlého ducha? Sv. Ignác hovorí, že u tých, ktorí postupujú od dobrého k lepšiemu, dobrý anjel sa dotýka duše jemne a pokojne ako kvapky vody, ktoré vnikajú do špongie. Zlý duch sa jej však dotýka prudko a nepokojne, ako keď kvapky vody padajú na skalu. Týmto nadčasovým obrazom sv. Ignác zachytáva tajomné pôsobenie duchovných síl. Človek sa môže stávať čoraz citlivejším, pozornejším a múdrejším, až natoľko, že bude schopný odhaliť akýsi falošný tón hneď na začiatku, v prvých momentoch, kedy mu zdanlivo dobrá myšlienka zišla na um. Maskované, zdanlivo dobré myšlienky, ktoré patria do tejto kategórie útokov zlého ducha, neodhalí každý človek. Potrebuje mať istú citlivosť a skúsenosti v duchovnej oblasti, podobne ako hudobník, ktorý štúdiom a skúsenosťami zvyšuje svoju hudobnú citlivosť, na základe ktorej neznesie falošné tóny v melódii či harmónii.

2. V ďalšom bode o pôsobení zlého ducha sv. Ignác uvádza, že nepriateľ našej duše si počína ako falošný milenec, ktorý chce zostať skrytý a nechce, aby ho odhalili. Preto našepkáva človeku, aby o pokušeniach a svojich tajných myšlienkach nikomu nehovoril. Diabol víťazí nad človekom, ak sa mu ho podarí presvedčiť o mlčanlivosti. Vedie človeka k uzavretosti. Ale keď svoje nejasné a zavádzajúce myšlienky pokúšaný človek vyjaví svojmu spovedníkovi alebo nejakej inej duchovnej osobe, ktorá pozná klamstvá zlého ducha, diabol rýchlo zmizne – píše sv. Ignác. Protiví sa mu totiž, keď je odhalený. Neznesie, že začaté zlé dielo nebude môcť dokončiť, pretože jeho klamstvo bolo odhalené. Táto skutočnosť upozorňuje na nebezpečenstvo hroziace ľuďom, ktorí takmer zásadne o svojich duchovných a duševných záležitostiach s nikým nehovoria.

3. V ďalšom bode tento majster duchovného rozlišovania stredovekým obrazom prirovnáva nepriateľa našej duše útokom vojska, ktoré pod vedením vojvodcu chce ovládnuť to, po čom túžil. Lebo ako vodca a veliteľ armády, píše sv. Ignác, si rozloží tábor, preskúma sily alebo plán pevnosti a zaútočí na ňu zo slabšej strany, aby sa jej zmocnil, práve tak aj nepriateľ našej duše nás obchádza zo všetkých strán a skúma všetky naše čnosti a pevnejšie stránky našej osobnosti. Zaútočí na tie miesta, na ktorých sme najzraniteľnejší. Každý človek pozná svoju slabšiu stránku, avšak nie každý vie, že práve tieto využíva nepriateľ, aby dobyl pevnosť našej duše a tak sa zmocnil celej našej osobnosti.
Sv. Ignác ďalej upozorňuje na tri dôležité kroky, ktoré sú pre rozlišovanie duchov potrebné:
1. zachytenie vlastných pocitov

1. Prvý krok rozlišovania je zrejmý: začať si všímať, uvedomovať a vnímať vnútorné hnutia, ktoré nás ovplyvňujú. Hnutia, o ktorých hovorí Ignác, sú bežné, všetkým známe a všetci si ich uvedomujeme. Sú to napríklad: znepokojenie, smútok, strach, radosť, pokoj, túžby, myšlienky, náklonnosti, odpor. Ale len málokedy venujeme týmto hnutiam aj duchovnú pozornosť. Obyčajne ich vnímame len pocitovo a klasifikujeme ako momentálny psychický stav.
2. Druhý krok rozlišovania spočíva v uvažovaní nad hnutiami ducha, v ich spoznaní a porozumení. Existujú rôzne druhy porozumenia, spoznania nášho vnútra, napr. psychologické, sociologické alebo filozofické. Sv. Ignác tu nemyslí na takéto porozumenia našich vnútorných hnutí (hoci i ony môžu byť užitočné). Ide mu o praktickú stránku veci, totiž spoznať smer, ktorým nás to-ktoré vnútorné hnutie vedie a jeho prípadné následky; spoznať pôvod vnútorného hnutia.
3. No a posledným, tretím krokom rozlišovania je zaujať jasný postoj. Po zachytení a porozumení vnútorného hnutia treba zaujať správny postoj. Prijať a plne sa otvoriť vanutiu Ducha Božieho a odmietnuť všetko, čo by nás viedlo opačným smerom.

Milí priatelia, duchovné rozlišovanie je isté majstrovstvo duchovného života a sám sv. Ignác nás vedie k tomu, aby sme mali k uvedeným pravidlám triezvy postoj. K nášmu duchovnému rastu potrebujeme sviatostný život, duchovné čítanie a duchovné vedenie, ale vyhneme sa mnohým rizikám, ak pokročíme v škole citlivého duchovného rozlišovania.