Tri nevyhnutné podmienky v živote kňaza: ochota spolupracovať, nezištnosť a služba

Vatikán (4. novembra, RV) – Dnes o pol šiestej večer pápež Benedikt XVI. predsedal v Bazilike sv. Petra slávnostným vešperám pri príležitosti začatia nového akademického roka na pápežských univerzitách. Vo svojej homílii vychádzal z úryvku z Prvého listu sv. Petra, v ktorom sa píše o úlohe, ktorú v kresťanských spoločenstvách majú tí, ktorí ich vedú:
„Od počiatkov Cirkvi bolo jasné poslanie a úloha predstaviteľov cirkví, ktoré založili apoštoli na ohlasovanie Božieho slova skrze kázanie a slávenie Kristovej obety – Eucharistie. Apoštol Peter ponúka veľké povzbudenie: «Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v budúcnosti zjaviť» (1 Pt 5,1). Túto výzvu predkladá mocou svojej vlastnej skúsenosti stretnutia sa so vzkrieseným Kristom. (...) Pásť Kristovo stádo je povolaním a úlohou, ktorú majú spoločnú, a ktorá ich osobitne spája navzájom, pretože sú spojení osobitným spôsobom s Kristom.“

Svätý Otec zdôraznil, že „apoštolské povolanie žije vďaka osobnému vzťahu s Kristom, ktoré je živené neustálou modlitbou a vedené vášňou ohlasovania prijatej zvesti a skúsenosťou viery apoštolov.“ Pápež poukázal na tri podmienky, ktoré sú nevyhnutné, aby sa život kňaza pripodobňoval Kristovi: Chuť a ochota spolupracovať s Ježišom pri šírení Božieho kráľovstva, nezištnosť vo vykonávaní pastoračného poslania a postoj služby:
„Predovšetkým v povolaní ku kňazskej službe je stretnutie s Kristom, byť ním fascinovaní, zasiahnutí jeho slovami, gestami a celou jeho osobnosťou. Dokázať rozlíšiť medzi mnohými hlasmi jeho hlas a odpovedať ako Peter «Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý» (Jn 6,68-69). Je to ako byť ožiarení Dobrom a Láskou, ktoré z neho vychádzajú, cítiť sa prijatí do takej miery, že si človek želá ostať s ním ako dvaja emauzskí učeníci: «Ostaň s nami, lebo sa zvečerieva» (Lk 24,29) a ohlasovať svetu evanjelium. Boh Otec poslal večného Syna na svet, aby realizoval jeho plán spásy. Ježiš Kristus ustanovil Cirkev aby sa v čase rozšírili dôsledky vykúpenia. Kňazské povolanie má svoj pôvod v tomto konaní Otca realizovanom v Kristovi, skrze Ducha Svätého. Ohlasovateľ evanjelia je teda ten, kto sa nechá pritiahnuť Kristom, ktorý dokáže «ostať» s ním, kto vstúpi do intímneho vzťahu priateľstva, aby sa všetko naplnilo «podľa Božej vôle» (1 Pt 5,2), podľa jeho vôle lásky, s vnútornou slobodou a hlbokou radosťou v srdci.
Na druhom mieste, je to povolanie byť správcami Božích tajomstiev «nie pre mrzký zisk, ale ochotne» (ibid). Nikdy sa nemôže zabudnúť, že do kňazstva sa vstupuje skrze sviatosť vysviacky a to znamená otvorenie sa Božiemu pôsobeniu každodenným rozhodnutím obetovať seba samých jemu a svojim bratom, ako hovorí evanjelium: «zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte» (Mt 10,8) Pánovo povolanie nie je ovocím osobných kvalít, ale je darom, ktorý je dôležité prijať a ktorému sa treba obetovať nie podľa svojho plánu, ale podľa Božieho plánu, veľkodušným spôsobom, aby on s nami pracoval podľa svojej vôle aj keď tá často nekorešponduje s našimi túžbami. ... Nikdy nesmieme zabudnúť – ako kňazi – že jediným správnym prístupom k službe Pastiera nie je úspech, ale kríž. (...)
V tejto logike, byť kňazmi znamená byť služobníkmi aj príkladom vlastného života. «Buďte vzorom stáda», nabáda apoštol Peter (1 Pt 5,3). Kňazi sú správcami prostriedkov spásy, sviatostí a osobitne Eucharistie a sviatosti pokánia. Nepoužívajú ich podľa svojej vôle, ale ako pokorní služobníci pre dobro Božieho ľudu. Je to teda život hlboko poznačený touto službou: pozornou starostlivosťou o zverené stádo, verným slávením liturgie a pripravenosťou slúžiť všetkým bratom, predovšetkým chudobným a tým, ktorí to najviac potrebujú. Prežívaním tejto «pastoračnej lásky», podľa príkladu Krista a s Kristom, každý kňaz – na akomkoľvek mieste, kde ho Pán povoláva – bude môcť v plnosti realizovať seba samého a svoje povolanie.“
Na záver svojej homílie sa Svätý Otec obrátiac na študentov laikov a rehoľníkov pripomenul, že „pre každého je dôležité, aby sa denne učil ostávať s Ježišom, aby sa nechal fascinovať jeho láskou“. –jš-