Kardinál Jozef Tomko: Masmédiá

Príhovor kardinála Jozefa Tomka

Náš každodenný život sa dnes nezaobíde bez hľadania informácií. Ihneď zrána, alebo pri prvej možnosti chceme vedieť novoty, siahame po novinách,otvárame televíziu alebo rádio, mnohí používajú aj internet. Nemáme veľké ťažkosti rýchlo si obstarať správy z celého sveta. Široké masy ľudí používajú technické prostriedky, ktoré sa azda preto všade volajú „mass média“. Tie nám prinášajú informácie, často k ním pridávajú posudky a názory, ovplyvňujú teda aj naše zmýšľanie a môžu vytvárať tak zvanú „verejnú mienku“. Pre ten vplyv ich mnohí považujú za tretiu veľmoc. Môžu spraviť dobrú službu pre ľudí, ale môžu aj spôsobiť veľké škody manipuláciou.
Ako sa treba dívať na „mass média“? Mnohí ľudia im naplno veria a na pochybnosti odpovedajú: „Veď to bolo v novinách, na televízii...“ Iní zas mávnu rukou nad niektorými správami a aj o klamárovi povedia, že „luhá ako noviny“. Aký postoj máme teda zaujať k „mass médiám“?
Zdravý rozum a skúsenosti v rôznych krajinách nás učia, aby sme boli opatrní a neunáhlili sa najmä v posudzovaní udalostí a ľudí. Aj Katolícka Cirkev sa musí zaoberať otázkou, ako komunikovať moderným ľuďom „radostnú správu“ evanjelia ako aj informácie o živote kresťanov a ostatných ľudí na svete. Dokonca aj biskupi zo všetkých svetadielov zhromaždení na Druhom vatikánskom koncile vydali Dekrét o spoločenských komunikačných prostriedkoch „Inter mirifica“. Poslední pápeži blahoslavený Ján Pavol II. a Benedikt XVI. tiež ujasnili postoje v tejto otázke. Ukazuje sa veľmi aktuálne pripomenúť si aspoň niektoré zásadné poučenia, ktoré by slovenský človek mal aplikovať pri používaní komunikačných prostriedkov u nás.
Druhý vatikánsky koncil v spomínanom dokumente tvrdí, že „tieto prostriedky, ak sú správne používané, preukazujú ľudstvu veľmi cenné služby, lebo účinne napomáhajú osvieženie a obohatenie ducha, ale aj šírenie a upevňovanie Božieho kráľovstva; avšak ľudia ich môžu používať i proti plánom Boha Stvoriteľa na svoju vlastnú ujmu“.
„Správne používanie týchto prostriedkov si bezpodmienečne vyžaduje, aby všetci, ktorí si nimi slúžia poznali smernice mravného poriadku a svedomite ich uplatňovali na tomto poli“. Informácia sa dnes stala „veľmi užitočnou, dokonca nevyhnutnou“. Jestvuje teda právo na informácie, ale „správne uplatňovanie tohto práva vyžaduje, aby bola komunikácia vzhľadom na obsah vždy pravdivá a pri zachovaní spravodlivosti a lásky úplná,...okrem toho slušná a primeraná“. Najmä pri utváraní verejnej mienky majú všetci členovia spoločnosti zachovávať spravodlivosť a lásku. Tiež nech berú ohľad na mladých čitateľov a divákov. Koncil tiež výslovne vyžaduje, „aby sa náboženské námety zverili vhodným a povolaným osobám a podávali sa s náležitou vážnosťou“.
Benedikt XVI. sa viackrát svojím hlbavým spôsobom zmienil o úlohe mass médií. V príhovore účastníkom medzinárodného kongresu katolíckej tlače 7. októbra 2010 medzi iným povedal: „Katolícki novinári majú sledovať hľadanie pravdy so zapálenou mysľou a srdcom, ale aj ako profesionálne vybavení kompetentní činitelia s priliehavými a účinnými prostriedkami...Nové technológie, okrem pokroku, ktorý prinášajú, môžu spôsobiť zámenu medzi dobrom a zlom, môžu tiež priviesť zmätok medzi skutočnosťou a virtuálnou možnosťou. Okrem toho, udalosť, či už veselá alebo smutná, sa môže predstaviť ako senzačné divadlo e nie ako príležitosť na zamyslenie....a tak odvádza od skutočnosti a nepovzbudzuje k hľadaniu pravdy“. Svätý Otec určil potom ako cieľ katolíckym novinárom „pomáhať súčasnému človeku usmerniť sa na Krista, jediného Spasiteľa, a udržiavať vo svete blčiacu fakľu nádeje, aby sme žili dôstojne dnešok a budovali primerane budúcnosť“.
V tej istej dobe sa zišli pri Vicenzi, v severnom Taliansku vzdelanci novinári, profesori, sudcovia a iní odborníci, aby kriticky preskúmali otázku informácie a demokracie. Viacerí poukázali na manipulovanie informácie ako nebezpečenstvo pre demokraciu; tvrdili, že ozajstným nebezpečenstvom je ideologické zameranie niektorých novinárov, ktorí netvrdia nepravdu, aby sa nedostali pred súdy, ale úlisne manipulujú informáciu. Akými spôsobmi? Tým, že zamlčujú alebo viackrát opakujú niektoré správy; používajú emotívne slová, keď predstavujú svojho nepriateľa; používajú polopravdy a aplikujú ich na celok; venujú široký priestor takým správam; pozývajú zväčša tých istých naoko „spontánnych“ čitateľov, alebo takzvaných „znalcov“, prípadne aj s honosným titulom (v celkom inom obore), a podobne. Jeden z prednášateľov otvorene prehlásil: „Dnes sa málo informuje, ale robí sa mnoho propagandy; nezáleží na pravde, ale na výsledku, ktorý sa chce dosiahnuť“. Preto majú bohaté, nie vždy známe skupiny záujem kúpiť si noviny, alebo televíziu. Značí to mať moc a chcieť ju použiť alebo zneužiť na vlastný úžitok a často na škodu iných. Odtiaľ prichádza nebezpečenstvo pre demokraciu.
Dnes sa však ozývajú aj zdravé hlasy po ozajstných novinárskych hodnotách. Jednu z nich nesie od 26.mája 1926 na čele anglický Manchester Guardian: „Skutočnosti sú posvätné, názory slobodné“ („Facts are sacred, opinions are free“). Aj New York Times sa pýši, že prináša „všetky správy, ktoré sú hodné tlače“ („All the news that´s fit to print“). A vatikánsky L´Osservatore Romano má podtitul: „Unicuique suum“ – „Každému to, čo mu patrí“.
Ako sa zdá, na Slovensku vlastne nemáme nezávislý laický denník a televíziu. Informácie o náboženských a cirkevných otázkach nie sú vždy objektívne, ba občas sa uverejňujú zámerné tendenčné príspevky a reakcie, z ktorých kvapká ideologická alebo osobná frustrácia ak nie priam žlč. Zväčša sú to vždy tí istí autori. Tým dôležitejšia je úloha našich mladých a smelých pracovníkov v oblasti mass médií. A tým cennejší je prínos našich katolíckych prostriedkov, ktoré si musíme nielen vážiť, ale aj podporovať, aby sa mohli zlepšovať.