Zamyslenie na 31. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie pripravil P. Milan Bubák, SVD
„Nenechávajte sa volať učiteľmi, ani otcami...“ Tieto slová nám rezonujú z dnešného evanjelia. A predsa vieme, že tituly učiteľ a otec sa používajú, a to nielen v katolíckej tradícii. V ortodoxnej tradícii je známy koncept púštnych otcov. Teda slovo otec pre duchovnú osobu je dosť zaužívaný. Ak však Ježiš hovorí, že sa nemáme nazývať otcami, je tu problém. Ak ideme do veci hlbšie a dôslednejšie potom tento problém nastáva nielen u otcov duchovných otcov, ale aj na otcov telesných. Ani telesný otec by sa nemal nechať volať otcom! Ja viem, že by ste sa mohli usmievať: veď telesný otec je naozaj otec... Nie je to otec v prenesenom a symbolickom slova zmysle, ako je to pri otcovstve duchovnom. No Ježiš nerobí výnimku: že by sme sa nemali nechať volať otcami len v duchovnom zmysle, ale v telesnom už áno. On hovorí: „...Otcom nevolajte nikoho na zemi...“ A to isté hovorí o učiteľoch. Aké je teda vysvetlenie?
Pri hľadaní odpovede na túto otázku, pozrime sa najprv na to, kto je učiteľ a kto otec, teda hľadajme definíciu týchto dvoch slov. Slovo učiteľ by sme mohli napojiť na múdrosť. Učiteľ je teda ten, kto odovzdáva múdrosť. A hoci učiť možno a treba čokoľvek, učiteľom v najpravejšom zmysle slova je iba človek, ktorý učí múdrosť života alebo pravdu o živote. Takým bol napríklad Šalamún, o ktorom je známe, že učil múdrosť a to až tak, že ho chodili počúvať ľudia z ďaleka. My tiež vyhľadávame učiteľov, ktorí by nás učili nielen novým zručnostiam, ale hlavne tomu, ako žiť, hlavne ako žiť dobre.
Slovo otec, by sme zasa mohli napojiť na život. Otec je pôvodca a darca života. Otec plodí nový život. Život je však možné odovzdávať nielen v telesnom zmysle, ale aj v zmysle duchovnom. Spomeňme si, čo hovorí apoštol Pavol vo svojom liste Filemónovi, keď mu vracia utečeného otroka Onézima, s prosbou, aby mu udelil slobodu: „...prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách.“ (Flm 1, 10). Pavol bol vo väzení, tak ako bol vo väzení aj Onezimos. A tam Onezima získal pre Krista, „splodil ho v okovách“, ako on sám hovorí. Slovo splodiť je napojené na otcovstvo. A plodí sa život.
Myslím, že mnohí z nás môžu jasne označiť človeka, ktorý im daroval život v tomto symbolickom zmysle: povedzme nám pomohol oslobodiť sa od ťažkej závislosti, či depresie alebo beznádeje. Po smrti prišiel život. A týchto ľudí označujeme – aj keď nie vždy výslovne – termínom „otec“.
Z toho, čo sme si povedali vidíme, že termíny učiteľ a otec sú zaužívané a prijaté a ťažko by sme sa ich dokázali vzdať. Ako však chápať slová Kristove: „Nenechávajte sa volať ani Učiteľmi ani Otcami?“ Myslím, že vysvetlenie je v hre slov: pôvodca a
sprostredkovateľ.
Pôvodca je človek, ktorý si nárokuje titul zdroja: je zdrojom toho, čo odovzdáva. Sprostredkovateľ naopak netvrdí, že on je zdrojom toho, čo hovorí. On iba odovzdáva to, čo prijal od iného, od zdroja.
Ak Ježiš hovorí: „...nedávajte sa nazývať Učiteľmi“ znamená to: „neučte ľudí, že vy ste pôvodcami toho, čo učíte“. Alebo „ak ste otcami, že vy ste pôvodcami života, ktorý dávate. Vy nie ste pôvodcami ani náuky ani života. Vaše učiteľstvo i vaše otcovstvo je sprostredkované. Jediným prameň všetkej múdrosti je Boh. Jediným je pôvodcom každého života je Boh.“
Preto správny učiteľ sa snaží spoznávať múdrosť nie svoju, ale Božiu a túto učiť. A naozaj múdry učiteľ je ten, ktorému samému sa podarilo napojiť sa na zdroj múdrosti. Podobne, skutočným otcom bude ten, kto je schopný rozpoznať, že aj keď splodil život, on sám nie je život. Život, ktorý on odovzdal, je život, ktorý on sám pred tým prijal.
Čo to bude znamenať? Bude to znamenať: Pokoru. Ani učiteľ ani Otec, či už v telesnom alebo len duchovnom slova zmysle neupadnú do pocitu velikášstva. Oni sú len pokornými odovzdávateľmi toho, čo prijali. Oni múdrosť ani život nevymysleli. Oni ich len sprostredkovávajú.
Ďalej to bude znamenať povinnosť napájať sa na zdroj múdrosti a života. Tak, ako sa hadica napája na zdroj vody, aj učiteľ a otec bude musieť byť napojený na zdroj múdrosti a života. Inak nemá čo odovzdávať.
Ak si teda učiteľ, neostaň na povrchu. Aj keď je veľa pekných vecí v tom, čo ako učiteľ odovzdávaš, predsa tou najkrajšou a najpotrebnejšou náukou je pravda života. Spoznávaj ju a odovzdávaj ju. Ako správny učiteľ si nielen informátorom ale aj formátorom. Odovzdávaš nielen informácie, ale formuješ i životy.
Ak si otec, a teda odovzdal si telesný život svojím deťom, neskonči len pri tom. Odovzdávaj tento život ďalej, pokračuj v jeho odovzdávaní v zmysle otcovstva duchovného. Objavuj ho najprv sam pre seba v napájaní sa na zdroj života a následne ho odovzdávaj ďalej svojím deťom.
Nech nás náš nebeský Otec vedie k tomu, aby sme boli dôslednými otcami a nech nás náš učiteľ Kristus vedie, aby sme sa stávali vernými učiteľmi.