Komentár Mons. Mariána Gavendu: Val či priekopa?

Pravidelný štvrtkový komentár pripravil Mons. Marián Gavenda:

Starobylé obydlia a pevnosti sa podľa potreby chránili stavaním valov alebo kopaním priekop, napúšťaných prípadne vodou. V súčasnosti je tuším všetko naopak. Počnúc zemiakmi. Keď bola nízka úroda, zdraželi. Tohto roku bola úroda bohatá, preto tiež zdraželi. Narástli totiž tak veľké, že prekročili štandardy Európskej únie a odmietajú ich vykupovať. Veľké zemiaky teda hnijú a ľudia si za drahé peniaze kupujú malé, ktorých sa aj tohto roku urodilo málo... Ktosi iný zas prišiel s nápadom znížiť súčasne nezamestnanosť i
nezvládnuteľnú situáciu na základných školách zamestnaním špeciálne vycvičených platených ochrankárov. Len vyučovanie náboženstva a platenie katechétov je pre niektoré skupiny stále problém. Cirkev s jej uznávaním autority, poslušnosti, rešpektu a zodpovednosti vraj nie je v zhode so slobodnou spoločnosťou. Opakuje sa tak staronový problém: „kto bude robiť dozorcu nad dozorcami?“ Správy o zneužití právomocí príslušníkov polície to takmer denne potvrdzujú.
Kto pozerá štrajkovanie lekárov, tiež má zmiešané pocity. I jedna i druhá strana sa svätosväte tvári, že má pravdu aj v prípade, keď vyhlasuje úplne opačné tvrdenia. Zdá sa, že skôr majú pravdu bežní ľudia, ktorí prišli do kontaktu so skutočnou situáciou v ich nemocnici alebo zdravotnom stredisku. Tí hovoria o dlhom čakaní, drahom cestovaní aj na tri – štyri krát lebo sa zakaždým nedostali na rad. „Pán doktor prišiel až o deviatej, dovtedy mal toho veľa v súkromnej ambulancii a o jedenástej už musel utekať, lebo ho zas čakalo veľa ľudí v jeho súkromnej ambulancii hneď za rohom. V tej štátnej len stihol v pracovnej dobe ľuďom povedať, že ak chcú mať istotu, že ich hneď vybavia, stačí si priplatiť a prísť do súkromnej ambulancie hneď za rohom...“ Možno trochu pritiahnuté za vlasy, ale podobných skúseností má množstvo ľudí viac než dosť, nehovoriac o dlhých mesiacoch čakania na nevyhnutné vyšetrenie, zmätok v liekoch kým napriek všetkej biede poisťovne vyplácajú drahé úkony v súkromných klinikách. Len pre tých, čo si aj zo svojho môžu doplatiť. Na oprávnenú kritiku býva podráždená obrana, že sú i obetaví lekári s nízkym platom a čoraz obmedzenejšími možnosťami. Zaiste, ale o tých tu nie je reč.
Každému skratkovitému tvrdeniu hrozí, že bude jednostranné. Problematika je iste komplexná. Už asi nikto teoreticky nepochybuje, že človek je tak vtiahnutý do ekonomického procesu, že ekonomika nutne musí mať aj etické rozmery. Alebo neetické. Každému, kto nezastane pri kalkulačke a peniazoch je jasné, že podstata súčasnej krízy je morálneho rázu. Aj to je jasné, že morálne katastrofálny stav spoločnosti spôsobuje práve konzumný spôsob života. Práve bezbrehý konzumizmus si píli konár na ktorom sedí. Diskusie okolo eurovalu sa zdajú nie menej nelogické ako problém veľkých zemiakov. Stále v nich nepočuť ani zmienku o odstraňovaní príčin. Akýkoľvek má kto názor na potrebu či nepotrebu eurovalu, nikto nepochybuje, že je to len odďaľovanie krízy, spôsob ako si ešte chvíľu žiť na účet budúcnosti. I keď známe „po nás potopa“ už veľmi pravdepodobne znamená aj „na nás potopa“. Euroval v konečnom dôsledku znamená kopanie ešte väčšej priekopy a bránenie sa pred riešením podstatných problémov.
Pápež pri nedávanej návšteve Nemecka práve pri civilne najvážnejšej udalosti, v prejave v Bundestagu, pomenoval veci jasne a v duchu hesla celej návštevy rodnej krajiny: „Kde je Boh, tam je budúcnosť“. „Politika musí byť snahou o dosiahnutie spravodlivosti a vytvorenie základných podmienok pre pokoj. (...) Úspech môže byť pokušením, ktoré otvára cestu zneužívaniu práva a ničeniu spravodlivosti“, povedal. A všetkým prítomným politikom citoval do očí známy výrok svätého Augustína: „Odober právo – a čo potom odlíši štát od veľkej bandy zbojníkov“. Podľa toho, čo pápež povedal ďalej, odobrať právo v súčasnej situácii znamená postaviť právo na čiste pozitivistickom chápaní, teda na zhode väčšiny. Decentne ale jasne povedal, že súčasná Európa je stavaná na základoch, ktoré ohrozujú a ničia človeka, spravodlivosť i právo. Povedal doslovne: „Tam, kde sa pozitivistické zmýšľanie považuje za jedinú dostačujúcu kultúru a vytláča všetky ostatné skutočnosti do postavenia akýchsi subkultúr, tam všade redukuje človeka ba dokonca ohrozuje jeho ľudskosť.“ A aby bolo jasné, že to nie je len nejaká teoretická úvaha, pápež hneď aj spresnil: „Hovorím to vzhľadom na Európu, v ktorej vidieť snahu uznať jedine pozitivizmus za spoločnú kultúru a ako spoločný základ na formovanie práva. (...) Týmto sa tvárou v tvár iným kultúram sveta Európa stavia do pozície krajiny bez kultúry.“ Ak pozitivistická spoločnosť nie je schopná vnímať čokoľvek iné, než funkčnú stránku vecí, vytvára podľa pápeža z európskeho domu opancierovanú stavbu bez okien. Pápež veľmi jasne poukázal, že na tej istej pozitivistickej mentalite, ktorá sa stala úradným náboženstvom súčasnej Európskej únie, bol postavený aj nacizmus so všetkými hrôzami, za ktoré sa nemecký národ doteraz hanbí.
Už pred desiatimi rokmi reagoval jednoduchý čitateľ Katolíckych novín na rozhovor so vtedajším hlavným vyjednávačom pre vstup Slovenska do Európskej únie veľmi trefnými pripomienkami. „Hlavná integračná sila chce Európsku úniu pretvoriť na jeden štát s nekresťanským zákonodarstvom. Napriek tomu, že môže nejaký čas imponovať svojou mohutnosťou, budú v nej zmätky ako pri stavbe babylonskej veže a skončí krachom...“. To nie je euroskepticizmus, len odveká skúsenosť, že ani jedna babylonská veža nebola dokončená... Pápež to povedal len inými slovami. Je na mieste pýtať sa, ako sa za posledné desaťročie prejavovali kresťanskí politici. Či mali odvahu povedať, že členstvo v EÚ je nutnosť, ktorej sa nedá vyhnúť, no že je postavená na chorých princípoch, ktoré ju od začiatku ohrozujú. Či nemali jasnejšie otvárať oči, odhaľovať tieto súvisy a zaujímať jasnejšie postoje v týchto principiálnych otázkach. Aj v cirkvi aj v politike sa udomácnilo akési decentné a sterilné šteklenie uší, ktoré síce nikoho nepobúri, ale ani nikým nepohne. Kardinál Korec sa pred pár rokmi vyjadril: „Chceme v Európe a teda aj v Európskej únii budovať životaschopné spoločenstvo na pravde a spravodlivosti? Alebo chceme budovať ďalší, a to tretí systém života bez Boha, aby sa aj ten zrútil, pod ťarchou ľudského preklínania? Nech Boh chráni Slovensko, Európu aj svet!“ Heslom pápežovej návštevy rodnej vlasti a téma jeho častých príhovorov doma nebolo iba tvrdením, že „Európa bez Boha nemá budúcnosť“, ale optimistické „Kde je Boh, tam je budúcnosť“. Akokoľvek sú kresťania vytláčaní z verejného života, napokon to stojí a padá na nich. Dobré je to vedieť, dobre je o tom hovoriť...