Homília Benedikta XVI. pri slávení Eucharistie v Lamezia Terme

Vatikán (9. októbra, RV) - Prvá pastoračná návšteva pápeža Benedikta XVI. v Kalábrii sa začala ráno krátko po 9.00 hodine pristátim na letisku v Lamezia Terme, kde ho privítali cirkevné a miestne autority. Na priestranstve priemyselnej zóny na periférii mesta Lamezia Terme, ktoré od dnešného dňa ponesie meno Benedikta XVI., očakávalo Svätého Otca vyše 40 tisíc veriacich. Pred eucharistickou slávnosťou ho privítal primátor mesta Gianni Speranza, ktorý poukázal na silný vplyv mafie a na problém nezamestnanosti mladých v tomto regióne. Samotná Eucharistia sa začala po pozdravných slovách miestneho biskupa Luigiho Cantaforu. Homíliu, ktorú predniesol počas svätej omše, prinášame v plnom znení:


Drahí bratia a sestry,
Je pre mňa veľkou radosťou môcť s vami lámať chlieb Božieho slova a Eucharistie. Som rád, že som po prvýkrát tu v Kalábrii a v tomto meste Lamezia Terme. Srdečne pozdravujem všetkých vás, ktorí ste v takomto hojnom počte prišli a ďakujem vám za vaše úprimné prijatie. Obzvlášť pozdravujem vášho pastiera, Mons. Luigiho Antonia Cantaforu a ďakujem mu za úctivé privítanie v mene vás všetkých. Pozdravujem aj všetkých tu prítomných arcibiskupov a biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky ako aj zástupcov cirkevných združení a hnutí. Úctivo pozdravujem primátora, prof. Gianniho Speranzu a ďakujem mu za jeho pozdrav. Ďakujem aj predstaviteľom vlády a civilným i vojenským autoritám, ktoré svojou prítomnosťou poctili toto naše stretnutie. Obzvlášť ďakujem všetkým tým, ktorí veľkodušne spolupracovali na uskutočnení tejto mojej pastoračnej návštevy.

Liturgia tejto nedele nám predkladá podobenstvo, ktoré hovorí o svadobnej hostine, na ktorú boli mnohí pozvaní. Prvé čítanie, úryvok z Knihy proroka Izaiáša, nás pripravuje na túto tému, pretože hovorí o Božej hostine. Obraz hostiny je vo Svätom písme častokrát použitý s cieľom poukázať na radosť zo spoločenstva a na hojnosť Pánových darov. Taktiež poukazuje na Božiu oslavu s ľudstvom, tak ako píše Izaiáš: „Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie“ (Iz 25, 6). Prorok dodáva, že Božím zámerom je ukončiť smútok a hanbu; chce, aby všetci ľudia šťastne žili v láske ku nemu a vo vzájomnom spoločenstve; jeho zámerom je teda navždy zničiť smrť a osušiť slzy z každej tváre, zrušiť podradnú situáciu svojho ľudu, ako sme počuli (vv. 7, 8). Všetko toto vzbudzuje hlbokú vďačnosť a nádej: „Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!“ (v. 9).

Ježiš nám v evanjeliu hovorí o odpovedi, ktorú dávame na toto Božie pozvanie (porov. Mt 25, 1-14). Boh je zobrazený ako kráľ. Pozvaných je veľa, ale udeje sa čosi nečakané: odmietnu sa zúčastniť oslavy, pretože majú iné povinnosti; niektorí z nich dokonca opovrhnú pozvaním. Boh je veľkodušný voči nám všetkým, ponúka nám svoje priateľstvo, svoje dary, svoju radosť, no častokrát neprijímame jeho slová, preukážeme väčší záujem o iné veci, kladieme na prvé miesto naše starosti o materiálne dobrá a o naše záujmy. Kráľovo pozvanie sa dokonca stretáva s nepriateľskými a agresívnymi reakciami. No ani toto nezastaví jeho veľkodušnosť. Nenechá sa znechutiť a posiela svojich sluhov, aby pozvali mnoho ďalších osôb. Odmietnutie tých prvých spôsobilo rozšírenie pozvania na všetkých aj na tých najchudobnejších, opustených a vydedených. Jeho služobníci zhromaždia všetkých tých, ktorých nájdu a sála sa naplní: kráľova dobrota nemá hraníc a všetkým je ponúknutá možnosť odpovedať na jeho pozvanie. Je tu však jedna podmienka k tomu, aby mohli zostať na svadobnej hostine: obliecť si svadobné rúcho. Vstúpiac do sály si však kráľ všimne niekoho, kto si ho nechcel obliecť, a preto je vylúčený z oslavy. Chcel by som sa na chvíľu pozastaviť pri tomto bode a položiť otázku: Ako je možné, že tento hosť prijal kráľovo pozvanie vstúpil do svadobnej sály, dokonca mu otvorili dvere, no napriek tomu si neobliekol svadobný odev? Čo je vlastne týmto svadobným odevom? Počas tohtoročnej Omše Pánovej večere (Missa in Coena Domini) som pripomenul pekný komentár sv. Gregora Veľkého k tomuto podobenstvu. On vysvetľuje, že tento hosť odpovedal na Božie pozvanie na jeho hostinu, môžeme povedať, že má vieru, ktorá mu otvorila dvere do sály, avšak mu chýba čosi podstatné, svadobný odev, ktorým je láska a dobročinnosť (Caritas). A sv. Gregor dodáva: „Každý z vás teda, kto v Cirkvi má vieru v Boha, už sa zúčastňuje svadobnej hostiny, no nemôže povedať, že má aj svadobný odev, ak v sebe neochraňuje milosť lásky“ (Homilia 38, 9: PL 76, 1287). Tento odev je symbolicky utkaný dvoma časťami krosien, jedna je hore a druhá dole: láska k Bohu a láska k blížnemu (porov. tamtiež, 10: PL 76, 1288). My všetci sme pozvaní stať sa Pánovými spolustolovníkmi, vierou vstúpiť na jeho hostinu, no musíme si obliecť a ochraňovať svadobný odev – lásku, prežívať hlbokú lásku k Bohu a k blížnemu.

Drahí bratia a sestry, prišiel som sa s vami podeliť o radosti a nádeje, starosti a úsilia, ideály a túžby tohto diecézneho spoločenstva. Viem, že ste sa na túto návštevu pripravovali skrze intenzívnu duchovnú cestu prijímajúc ako motto úryvok zo Skutkov apoštolov: „V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3, 6). Viem, že ani v Lamezii Terme, tak ako v celej Kalábrii, nechýbajú ťažkosti, problémy a starosti. Ak pozorujeme tento krásny región, uznáme, že ide o seizmologickú oblasť, nielen z geologického pohľadu, ale aj z hľadiska jeho štruktúry, správania a spoločnosti; oblasť, v ktorej sa problémy ukazujú vo svojich zjavných a destabilizujúcich formách; oblasť, v ktorej je znepokojujúca nezamestnanosť, kde nezadržateľná kriminalita zraňuje spoločnosť a kde má človek pocit neustáleho ohrozenia. Na toto ohrozenie ste vy, Kalábrijčania, vedeli odpovedať s prekvapujúcou pohotovosťou a disponovanosťou ako aj s mimoriadnou schopnosťou prispôsobiť sa nepríjemnostiam. Som si istý, že dokážete prekonať aj súčasné ťažkosti a pripraviť lepšiu budúcnosť. Nikdy nepodľahnite pokušeniam pesimizmu a uzavretia sa do seba. Odvolávajte sa na zdroje vašej viery a vašich ľudských schopností; usilujte sa vzrastať v schopnosti vzájomnej spolupráce a starostlivosti o druhých a o každé verejné dobro. Uchovávajte si svadobný odev lásky! Vytrvajte vo vydávaní svedectva o ľudských a kresťanských hodnotách, ktoré sú tak hlboko zakorenené vo viere a dejinách tohto územia a jeho obyvateľov.

Drahí priatelia, moja návšteva sa spája so zavŕšením prípravy päťročného pastoračného plánu tejto miestnej Cirkvi. Chcem spolu s vami vyjadriť vďačnosť Pánovi za túto vašu prospešnú cestu a za toľké dobro, ktoré bolo zasiate a ktoré nás napĺňa nádejou do budúcnosti. Aby sme mohli čeliť toľkým novým sociálnym a náboženským skutočnostiam, tak veľmi odlišným od minulosti a možno náročnejším, no predsa bohatým na veľké možnosti, je potrebná moderná a organická pastoračná činnosť zahrňujúca spolu s biskupom všetky kresťanské sily: kňazov, rehoľníkov i laikov oživovaných spoločným úsilím o evanjelizáciu. S týmto ohľadom som s radosťou uvítal úsilie vložiť sa do pozorného a vytrvalého počúvania Božieho slova skrze podporu mesačných stretnutí v rôznych diecéznych centrách a skrze rozšírenie praktizovania Lectio Divina. Taktiež Škola sociálnej náuky Cirkvi je mimoriadne vhodnou, či už pre kvalitu ponúkaného učenia ako aj pre jeho rozšírenie. Veľmi si želám, aby z týchto iniciatív vzišla nová generácia mužov a žien schopných odporovať nie vlastné záujmy ale spoločné dobro. Taktiež chcem povzbudiť a požehnať úsilie všetkých – kňazov i laikov – zaoberajúcich sa formáciou kresťanských párov k manželstvu a k rodine s cieľom dať evanjeliovú a kompetentnú odpoveď na toľké súčasné výzvy v oblasti rodiny a života.

Poznám taktiež horlivosť a odovzdanosť, s ktorými kňazi plnia svoju pastoračnú službu ako aj systematickú a vážnu formáciu nasmerovanú ku nim samým, obzvlášť k tým mladším. Drahí kňazi, povzbudzujem vás k tomu, aby ste vždy viac zakorenili váš duchovný život v evanjeliu, rozvíjali svoj vnútorný život a intenzívny vzťah s Bohom a aby ste rozhodne odmietli istú konzumnú a svetskú mentalitu, ktorá je veľkým pokušením doby, v ktorej žijeme. Naučte sa rásť v spoločenstve medzi vami navzájom a s biskupom, ako aj medzi vami a veriacimi laikmi, rozvíjajúc vzájomnú úctu a spoluprácu: z toho určite vzíde množstvo dobier, či už pre život farností alebo pre civilnú spoločnosť. Dokážte oceniť – vďaka správnemu rozlišovaniu a podľa známych kritérií Cirkvi – jednotlivé skupiny a hnutia: majú byť dobre integrované do riadnej pastorácie diecéz a farností, v hlbokom duchu spoločenstva.

Vám veriacim laikom, mladým i rodinám hovorím: nebojte sa žiť a svedčiť o viere v rôznych prostrediach spoločnosti a v rozličných situáciách ľudskej existencie! Máte všetky dôvody k tomu, aby ste boli pevní, dôveryhodní a odvážni, a to vďaka svetlu viery a sile lásky. A keď by ste mali čeliť opozícii sveta, spomeňte si na slová apoštola: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 13). Tak počas celých stáročí konali svätí a sväté, ktorí pochádzali z Kalábrie. Nech vás vždy udržujú jednotných a nech v každom z vás oživujú túžbu ohlasovať – slovami i skutkami – Kristovu blízkosť a lásku. Nech Vám Božia Matka, vami tak veľmi uctievaná, pomáha a privedie vás k hlbokému poznaniu jej Syna. Amen.


Preklad: Ľubomír Rebek