2011-10-06 17:29:32

Komentár Antona Ziolkovského: Po návšteve Nemecka


RealAudioMP3 Štvrtkový komentár pripravil Anton Ziolkovský, výkonný sekretár KBS:

Vážení poslucháči! Keď kardináli zvolili za pápeža Jozefa Ratzingera, nemecké médiá hlásali: „my sme pápež“. Bola to nefalšovaná radosť a hrdosť z voľby hlavy Katolíckej cirkvi. Od druhej svetovej vojny sa Nemcom nedostalo väčšieho vyznamenania ako vtedy. Vyvolenie nemeckého kardinála na čelo najväčšej duchovnej inštitúcie možno chápať aj ako definitívne obnovenie dôvery v národ, ktorý vyvolal dve svetové vojny. Ratzingerovi bola už pred konkláve prisudzovaná tvrdosť, s ktorou boli stotožňované postoje Katolíckej cirkvi k niektorým témam. Bola to daň za jeho vedenie Kongregácie pre náuku viery, kde bolo nevyhnutné spraviť aj nepríjemné, hoci pre Cirkev nevyhnutné rozhodnutia. Prvotné nadšenie z pápeža v Nemecku z rôznych dôvodov postupne chladlo. Miestny katolicizmus je formovaný spolužitím s protestantmi, silným intelektuálnym zázemím a tradíciou sociálneho angažovania sa.

Tradičné učenie Cirkvi o hodnote života, rodiny, manželstva či celibátu veriacich zvyčajne neprekvapuje. V nemecky hovoriacej oblasti však už niekoľko desaťročí tieto témy spúšťajú diskusie o inštitucionálnych zmenách v Katolíckej cirkvi. Poctivé hľadanie pravdy a odpovedí na ťažké otázky je vždy užitočné. Rozdielny pohľad niektorých teológov v Nemecku nie je len nevyhnutným vyústením konfrontácie so zmenenou kultúrou v sekularizovanej spoločnosti, ale najmä dôsledkom ich interpretácie výsledkov Druhého vatikánskeho koncilu. Benedikt XVI. už viackrát zdôraznil, že tento koncil nemožno chápať ako zásadný predel, ale ako nadviazanie na život Cirkvi. V deväťdesiatych rokoch sa objavila iniciatíva „My sme Cirkev“, teraz pred pápežovou návštevou vzniklo memorandum nemeckých teológov. Zdá sa, že ide o tú istú skupinu ľudí, ktorá dáva o sebe vedieť v pravidelných intervaloch. Známy novinár Peter Seewald vtipne poznamenal, že toto memorandum nie je „rebéliou mladých, ale vzburou v domove dôchodcov.“

Pred pár dňami sa Svätý Otec vrátil z prvej oficiálnej návštevy Nemecka. Reakcie na ňu sú rôzne. V každom prípade bola vynikajúco organizačne a mediálne zvládnutá. Demonštráciám sa síce nevyhol, ale pomer počtu nespokojencov a veriacich bol jasným svedectvom, kto ťahá za kratší koniec. Pápežovi kritici sa domnievajú, že jeho posolstvá sa vyhýbali kontroverzným témam a už vôbec neodpovedali na očakávania verejnosti. Je pravdou, že v minulom roku Katolícku cirkev v Nemecku opustilo asi 180 tisíc ľudí. Rovnako však platí, že formálne vystúpenie je dlhodobou záležitosťou. Nikto neodchádza zo dňa na deň. Nie je teda korektné spájať Benediktovo účinkovanie s odchodmi. Memorandum teológov síce tiež nemožno podceňovať, bolo by však nemúdre prisudzovať mu váhu, ktorú nemá. Hoci verejnosť s jeho požiadavkami sympatizuje, väčšinou nejde o praktizujúcich katolíkov. Prezident Christian Wullf v privítacom príhovore naznačil túžbu po zmene prístupu k rozvedeným. Život určite nie je čiernobiely. Cirkev neodsudzuje nikoho, kto vo vážnej veci zlyhal a spravil morálne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s jej náukou. Žiť treba ďalej a každý veriaci si tento kríž nesie sám. Svätý Otec dal v Nemecku jasne najavo, že každý pokrstený má svoje miesto v Cirkvi bez ohľadu na množstvo hriechov. Na druhej strane Cirkev nie je kompetentná meniť náuku, ktorá jej bola zverená ako poklad viery. Zvlášť v situácii, keď naše historické skúsenosti ukazujú, že tradičné postoje k ľudskému životu, ochrane manželstva a rodiny, robia spoločnosť nielen morálnejšou, ale stáva sa aj homogénnejšou a viac ekonomicky prosperuje.

Vážení poslucháči! Benedikt XVI. sa nevyhýba miestam, kde Katolícka cirkev nemá na ružiach ustlané. Preto navštívil Turecko, Izrael, Spojené štáty, Španielsko alebo Veľkú Britániu. Za to si zaslúži obdiv. Svätý Otec bol v Nemecku najmä ako najvyšší pastier. Prišiel, aby povzbudil vo viere. Možno je to pre niekoho málo. Už počas jeho pobytu bolo možné cítiť prebúdzajúcu sa nádej, vieru v Boha i dôveru v človeka. Jeho príhovory budú ešte dlho rezonovať. V čase ťažkej diskusie o eurovale a budúcnosti Európy nemohlo Nemecko dostať do daru krajšie posolstvo.

Anton Ziolkovský







All the contents on this site are copyrighted ©.