Štvrtkový komentár
pripravil Anton Ziolkovský, výkonný sekretár KBS:
Vážení poslucháči! Keď kardináli
zvolili za pápeža Jozefa Ratzingera, nemecké médiá hlásali: „my sme pápež“. Bola to
nefalšovaná radosť a hrdosť z voľby hlavy Katolíckej cirkvi. Od druhej svetovej vojny
sa Nemcom nedostalo väčšieho vyznamenania ako vtedy. Vyvolenie nemeckého kardinála
na čelo najväčšej duchovnej inštitúcie možno chápať aj ako definitívne obnovenie dôvery
v národ, ktorý vyvolal dve svetové vojny. Ratzingerovi bola už pred konkláve prisudzovaná
tvrdosť, s ktorou boli stotožňované postoje Katolíckej cirkvi k niektorým témam. Bola
to daň za jeho vedenie Kongregácie pre náuku viery, kde bolo nevyhnutné spraviť aj
nepríjemné, hoci pre Cirkev nevyhnutné rozhodnutia. Prvotné nadšenie z pápeža v Nemecku
z rôznych dôvodov postupne chladlo. Miestny katolicizmus je formovaný spolužitím s
protestantmi, silným intelektuálnym zázemím a tradíciou sociálneho angažovania sa.
Tradičné učenie Cirkvi o hodnote života, rodiny, manželstva či celibátu veriacich
zvyčajne neprekvapuje. V nemecky hovoriacej oblasti však už niekoľko desaťročí tieto
témy spúšťajú diskusie o inštitucionálnych zmenách v Katolíckej cirkvi. Poctivé hľadanie
pravdy a odpovedí na ťažké otázky je vždy užitočné. Rozdielny pohľad niektorých teológov
v Nemecku nie je len nevyhnutným vyústením konfrontácie so zmenenou kultúrou v sekularizovanej
spoločnosti, ale najmä dôsledkom ich interpretácie výsledkov Druhého vatikánskeho
koncilu. Benedikt XVI. už viackrát zdôraznil, že tento koncil nemožno chápať ako zásadný
predel, ale ako nadviazanie na život Cirkvi. V deväťdesiatych rokoch sa objavila iniciatíva
„My sme Cirkev“, teraz pred pápežovou návštevou vzniklo memorandum nemeckých teológov.
Zdá sa, že ide o tú istú skupinu ľudí, ktorá dáva o sebe vedieť v pravidelných intervaloch.
Známy novinár Peter Seewald vtipne poznamenal, že toto memorandum nie je „rebéliou
mladých, ale vzburou v domove dôchodcov.“
Pred pár dňami sa Svätý Otec vrátil
z prvej oficiálnej návštevy Nemecka. Reakcie na ňu sú rôzne. V každom prípade bola
vynikajúco organizačne a mediálne zvládnutá. Demonštráciám sa síce nevyhol, ale pomer
počtu nespokojencov a veriacich bol jasným svedectvom, kto ťahá za kratší koniec.
Pápežovi kritici sa domnievajú, že jeho posolstvá sa vyhýbali kontroverzným témam
a už vôbec neodpovedali na očakávania verejnosti. Je pravdou, že v minulom roku Katolícku
cirkev v Nemecku opustilo asi 180 tisíc ľudí. Rovnako však platí, že formálne vystúpenie
je dlhodobou záležitosťou. Nikto neodchádza zo dňa na deň. Nie je teda korektné spájať
Benediktovo účinkovanie s odchodmi. Memorandum teológov síce tiež nemožno podceňovať,
bolo by však nemúdre prisudzovať mu váhu, ktorú nemá. Hoci verejnosť s jeho požiadavkami
sympatizuje, väčšinou nejde o praktizujúcich katolíkov. Prezident Christian Wullf
v privítacom príhovore naznačil túžbu po zmene prístupu k rozvedeným. Život určite
nie je čiernobiely. Cirkev neodsudzuje nikoho, kto vo vážnej veci zlyhal a spravil
morálne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s jej náukou. Žiť treba ďalej a každý veriaci
si tento kríž nesie sám. Svätý Otec dal v Nemecku jasne najavo, že každý pokrstený
má svoje miesto v Cirkvi bez ohľadu na množstvo hriechov. Na druhej strane Cirkev
nie je kompetentná meniť náuku, ktorá jej bola zverená ako poklad viery. Zvlášť v
situácii, keď naše historické skúsenosti ukazujú, že tradičné postoje k ľudskému životu,
ochrane manželstva a rodiny, robia spoločnosť nielen morálnejšou, ale stáva sa aj
homogénnejšou a viac ekonomicky prosperuje.
Vážení poslucháči! Benedikt XVI.
sa nevyhýba miestam, kde Katolícka cirkev nemá na ružiach ustlané. Preto navštívil
Turecko, Izrael, Spojené štáty, Španielsko alebo Veľkú Britániu. Za to si zaslúži
obdiv. Svätý Otec bol v Nemecku najmä ako najvyšší pastier. Prišiel, aby povzbudil
vo viere. Možno je to pre niekoho málo. Už počas jeho pobytu bolo možné cítiť prebúdzajúcu
sa nádej, vieru v Boha i dôveru v človeka. Jeho príhovory budú ešte dlho rezonovať.
V čase ťažkej diskusie o eurovale a budúcnosti Európy nemohlo Nemecko dostať do daru
krajšie posolstvo.