Generálna audiencia Benedikta XVI.: Apoštolská cesta do Nemecka

Vatikán (28. septembra, RV) – Dnešná generálna audiencia sa konala na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Svätý Otec sa vo svojej katechéze vrátil k svojej apoštolskej ceste do Nemecka, ktorá sa konala v uplynulých dňoch. Povedal:

Drahí bratia a sestry,
Ako viete, od štvrtku do nedele som bol na pastoračnej návšteve Nemecka. Chcel by som teda, ako zvyknem, využiť príležitosť dnešnej audiencie a znovu s vami prežiť tie intenzívne a nádherné dni, ktoré som prežil v mojej rodnej krajine. Prešiel som Nemeckom od severu na juh a od východu na západ: od hlavného mesta Berlína do Erfurtu, Eichsfeldu a nakoniec do Freiburgu, blízko hraníc s Francúzskom a Švajčiarskom. Ďakujem predovšetkým Pánovi za možnosť, ktorú mi doprial, stretnúť sa s ľuďmi a hovoriť o Bohu, spolu sa modliť a potvrdzovať bratov a sestry vo viere, podľa toho mimoriadneho poslania, ktoré Pán zveril Petrovi a jeho nástupcom. Táto návšteva – ktorej motto bolo: „Kde je Boh, tam je budúcnosť!“ – bola veľkou oslavou viery: v rôznych stretnutiach a rozhovoroch, v sláveniach svätých omší s Božím ľudom. Tieto okamihy boli vzácnym darom, vďaka ktorému sme mohli opäť cítiť ako Boh dáva nášmu životu hlbší zmysel, skutočnú plnosť, ba dokonca, že On – a iba On – dáva všetkým budúcnosť.

S veľkou vďačnosťou si spomínam na vrúcne prijatie plné entuziazmu ako aj na veľkú pozornosť a city, ktoré mi boli prejavované na miestach, ktoré som navštívil. Zo srdca ďakujem nemeckým biskupom, najmä biskupom tých diecéz, ktoré ma hostili za ich pozvanie a za prípravu tejto cesty, ktorú oni sami i mnohí ich spolupracovníci zrealizovali. Úprimné ďakujem patrí aj spolkovému prezidentovi, všetkým politickým a civilným autoritám na spolkovej i regionálnej úrovni. Som hlboko vďačný všetkým tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k dobrému výsledku tejto návštevy, najmä mnohým dobrovoľníkom. Tak sa táto cesta mohla stať veľkým darom pre mňa i pre všetkých a priniesť radosť, nádej a nový rozmach viery i ďalšieho úsilia do budúcnosti.

V hlavnom meste Berlíne ma spolkový prezident prijal vo svojej rezidencii a privítal ma vo svojom mene i mojich rodákov, vyjadriac obdiv a úctu voči pápežovi, ktorý sa narodil v nemeckej krajine. V mojom príhovore som načrtol vzájomný vzťah medzi náboženstvom a slobodou pripomenutím výroku veľkého biskupa a sociálneho reformátora Wilhelma von Kettelera: „Ako náboženstvo potrebuje slobodu, tak aj sloboda potrebuje náboženstvo.“

S radosťou som prijal pozvanie do Bundestagu, čo bolo jednoznačne jedným z najdôležitejších okamihov mojej cesty. Prvýkrát v histórii pápež predniesol svoj príhovor členom nemeckého parlamentu. Pri tejto príležitosti som chcel vysvetliť, aké sú základy práva a slobodného právneho štátu, čiže, čo je podstatou každého práva, vpísaného Stvoriteľom do samotného bytia jeho stvorenia. Je teda potrebné rozšíriť náš pojem o prirodzenosti, chápajúc ju nielen ako súhrn rôznych funkcií ale okrem tohto aj ako jazyk Stvoriteľa, ktorý nám pomáha rozlišovať medzi dobrom a zlom. Potom nasledovalo stretnutie s predstaviteľmi židovskej komunity v Nemecku. Pripomenúc naše spoločné korene viery v Boha Abraháma, Izáka a Jakuba sme poukázali na plody doterajšieho dialógu medzi Katolíckou cirkvou a židovstvom v Nemecku. Stretol som sa aj s niektorými členmi moslimskej komunity, s ktorými sme sa zhodli na nevyhnutnosti náboženskej slobody pre pokojný rozvoj ľudstva.

Svätá omša na olympijskom štadióne v Berlíne v závere prvého dňa mojej návštevy bola jedným z veľkých liturgických slávení, ktoré mi umožnili spolu sa modliť s veriacimi a povzbudzovať ich vo viere. Veľmi som sa tešil z početnej prítomnosti toľkých veriacich! V tomto slávnostnom a očarujúcom okamihu sme meditovali o evanjeliovom podobenstve o viniči a ratolestiach, čiže o dôležitosti jednoty s Kristom pre náš osobný život veriacich ako aj pre bytie celej Cirkvi, jeho mystického tela.

Druhou etapou mojej návštevy bolo Durínsko. Nemecko a obzvlášť Durínsko je krajinou protestantskej reformácie. Preto som od úplného začiatku chcel zdôrazniť ekumenický charakter tejto cesty a veľmi som sa tešil na ekumenické slávenie v Erfurte, pretože práve v tomto meste Martin Luther vstúpil do komunity augustiniánov a bol vysvätený za kňaza. Preto som sa veľmi tešil na stretnutie s členmi Rady Evanjelickej cirkvi v Nemecku a na ekumenické slávenie v bývalom augustiniánskom kláštore. Bolo to srdečné stretnutie, ktoré nás – vďaka dialógu a modlitbe – priblížilo ku Kristovi. Opäť sme mohli uvidieť, aké dôležité je naše spoločné vydávanie svedectva o Ježišovi Kristovi v dnešnom svete, ktorý často Boha ignoruje alebo sa oňho nezaujíma. Viera, ktorú by sme si vytvorili my sami, nemá žiadnu hodnotu a skutočná jednota je predovšetkým darom Pána, ktorý sa modlil a stále modlí za jednotu svojich učeníkov. Iba Kristus nám môže darovať túto jednotu a my budeme vždy viac zjednotení jedine vtedy, keď sa vrátime ku nemu a necháme sa ním pretvoriť.

Mimoriadne emotívnym okamihom bolo pre mňa slávenie vešpier v mariánskom sanktuáriu Etzelsbach, kde ma očakávalo množstvo pútnikov. Už ako mladý som počul o regióne Eichsfeld – kúsku zeme, ktorý zostal vždy katolíckym, napriek všetkým dejinným udalostiam – a o jeho obyvateľoch, ktorí vždy s odvahou odporovali nacistickej a komunistickej diktatúre. Bol som teda veľmi rád, že som navštívil Eichsfeld a jeho ľud v tejto mojej púti k zázračnému obrazu Bolestnej Panny z Etzelsbachu, kde už celé stáročia veriaci zverujú Márii svoje prosby, žiadosti, trápenia a prijímajú potechu, milosti a požehnania. Taktiež dojímavá bola svätá omša, ktorú som slávil na nádhernom námestí pred katedrálou v Erfurte. Pripomenúc svätých patrónov Durínska – sv. Alžbetu, sv. Bonifáca a sv. Kiliána – ako svetlý príklad veriacich, ktorí svedčili o evanjeliu počas totalitných režimov, som pozval všetkých veriacich k tomu, aby sa aj dnes stali svätými, čiže skutočnými svedkami o Kristovi a aby spolupracovali pri vytváraní našej spoločnosti. boli to predovšetkým svätí a osoby naplnené Kristovou láskou, ktorí dokázali skutočne zmeniť svet. Mimoriadne dojímavé bolo krátke stretnutie s Mons. Hermannom Scheipersom, posledným žijúcim kňazom, ktorý prežil koncentračný tábor v Dachau. V Erfurte som mal možnosť stretnúť sa aj s niekoľkými obeťami sexuálneho zneužívania zo strany kléru, ktorých som ubezpečil o mojom zármutku a mojej blízkosti v ich utrpení.

Posledná etapa mojej cesty sa uskutočnila na juhozápade Nemecka, v arcidiecéze Freiburg. Obyvatelia tohto krásneho mesta, veriaci arcidiecézy i mnohí pútnici, ktorí prišli z blízkeho Švajčiarska, Francúzska a mnohých iných krajín, ma prijali s veľkou radosťou. Mohol som to zakúsiť aj počas modlitbovej vigílie s tisíckami mladých. Bol som šťastný, keď som videl, že viera v mojom rodnom Nemecku má aj túto mladú tvár, že je živá a má budúcnosť. V sugestívnom obrade svetla som odovzdal mladým plameň veľkonočnej sviece, symbol svetla, ktorým je Kristus a povzbudil som ich: „Vy ste svetlo sveta.“ Pripomenul som im, že pápež verí v aktívnu spoluprácu mladých. S Kristovou milosťou sú aj oni schopní priniesť svetu oheň Božej lásky.

Jedinečným okamihom bolo aj stretnutie so seminaristami freiburgského seminára. Odpovedajúc na ich dojemný list, ktorý mi poslali pár týždňov predtým, som chcel týmto mladíkom ukázať krásu a veľkosť ich povolania od Pána a ponúknuť im pomoc na ich ceste radostného nasledovania a hlbokého spoločenstva s Kristom. Ešte stále v seminári som sa v bratskej atmosfére stretol s predstaviteľmi Pravoslávnych cirkví, ku ktorým máme my katolíci veľmi blízko. Práve z tohto hlbokého spoločenstva vyplýva aj spoločná úloha stať sa kvasom pre obnovenie našej spoločnosti. Priateľské stretnutie s aktívnymi nemeckými laikmi ukončilo túto sériu stretnutí v seminári.

Veľké nedeľné eucharistické slávenie na turistickom letisku vo Freiburgu bolo vrcholným okamihom mojej pastoračnej návštevy a príležitosťou poďakovať všetkým tým, ktorí spolupracujú na rôznych oblastiach cirkevného života, predovšetkým mnohým dobrovoľníkom a spolupracovníkom charitatívnych iniciatív. Sú to práve oni, ktorí umožňujú mnohorakú pomoc, ktorú Cirkev v Nemecku ponúka Univerzálnej cirkvi najmä v misijných územiach. Pripomenul som aj skutočnosť, že ich cenná služba bude vždy plodnou vtedy, keď bude vychádzať z autentickej a živej viery, z jednoty s biskupmi a pápežom, z jednoty s Cirkvou. Nakoniec som sa krátko pred mojím návratom prihovoril k viacerým katolíkom aktívnym v Cirkvi a spoločnosti, ponúknuc im niekoľko myšlienok o činnosti Cirkvi v sekularizovanej spoločnosti, s pozvaním, aby sa Cirkev oslobodila od materiálnych a politických jariem, aby bol skrze ňu Boh viditeľnejší.

Drahí bratia sestry, táto apoštolská cesta do Nemecka mi umožnila stretnúť veriacich mojej nemeckej vlasti, utvrdiť ich vo viere, nádeji a láske a podeliť sa s nimi o radosť, že sme katolíci. No moje posolstvo bolo nasmerované k celému nemeckému ľudu, bolo pozvaním pre všetkých, aby hľadeli do budúcnosti s nádejou. Je pravdou, že „Kde je Boh, tam je budúcnosť“. Ešte raz ďakujem všetkým tým, ktorí umožnili túto návštevu a ktorí ma sprevádzali svojimi modlitbami. Nech Pán žehná Boží ľud v Nemecku i vás všetkých. Ďakujem.

Preložil Ľubomír Rebek