Homília pápeža Benedikta XVI. počas vešpier v Etzelsbachu
Nemecko (23. septembra, RV) - Dnes večer pápež Benedikt XVI. ukončil program
druhého dňa svojej apoštolskej cesty do Nemecka na mariánskom pútnickom mieste Etzelsbach,
kde slávil vešpery, počas ktorých predniesol nasledovnú homíliu:
Drahí bratia
a sestry! Dnes sa uskutočňuje moja túžba navštíviť Eichsfeld a spolu s vami poďakovať
Panne Márii tu v Etzelsbachu. „Tu, v milovanom a pokojnom údolí“ – ako hovorí
jedna pútnická pieseň – a „pod starými lipami“ nám Mária dáva istotu a novú
silu. V dvoch neľútostných diktatúrach, ktoré chceli vziať ľuďom ich tradičnú vieru,
si bol eichsfeldský ľud istý, že nájde tu v etzelbsbachskom sanktuáriu otvorenú bránu
a miesto vnútorného pokoja. Aj dnešným slávením mariánskych vešpier chceme pokračovať
vo zvláštnom priateľstve s Máriou, ktoré vyrástlo z tohto všetkého. Keď sa kresťania
vždy a všade obracajú na Máriu, nechávajú sa viesť spontánnou istotou, že Ježiš nemôže
zavrhnúť prosby, ktoré mu prednáša jeho Matka; a opierajú sa o neotrasiteľnú dôveru,
že Mária je zároveň aj našou Matkou, ktorá prežívala najväčšie utrpenie a ktorá spolu
s nami rozumie našim ťažkostiam a materinským spôsobom myslí na ich prekonanie. Koľko
ľudí počas storočí prišlo na púť k Márii, aby našli pred obrazom Bolestnej – ako tu
v Etzelsbachu – potešenie a útechu! Hľaďme na jej obraz! Žena v strednom veku
s viečkami oťaženými od toľkého plaču a zároveň so zasneným pohľadom do diaľky,
akoby vo svojom srdci uvažovala o všetkom, čo sa stalo. V jej lone spočíva mŕtve telo
Syna, ona si ho opatrne a s láskou privíňa ako vzácny dar. Na odhalenom tele Syna
vidíme stopy po ukrižovaní. Ľavé rameno Ukrižovaného padá zvisle k zemi. Možno toto
sochárske dielo Piety – často podľa zvyku – bolo pôvodne umiestnené ponad oltár. Tak
Ukrižovaný poukazuje svojím vystretým ramenom na to, čo sa deje na oltári, kde sa
jeho zavŕšená svätá obeta sprítomňuje v Eucharistii. Zvláštnosťou tajomného etzelsbachského
obrazu je poloha Ukrižovaného. Vo väčšine zobrazení Piety leží mŕtvy Kristus hlavou
smerom doľava. Tak môže pozorovateľ vidieť ranu v boku Ukrižovaného. Tu v Etzelsbachu
však je táto rana skrytá, pretože mŕtve telo je otočené na druhú stranu. Mne sa zdá,
že v takomto zobrazení sa skrýva hlboký zmysel, ktorý sa odkrýva iba pri pozornej
kontemplácii. V tajomnom etzelsbachskom zobrazení sú srdcia Ježiša a jeho Matky obrátené
jedno k druhému, približujú sa jedno k druhému. Vzájomne si vymieňajú svoju lásku.
Vieme, že srdce je aj orgánom najväčšej senzibility a najhlbšieho súcitu. V Máriinom
srdci je miesto na lásku, ktorú chce jej božský Syn darovať svetu. Mariánska úcta
sa sústreďuje v kontemplácii vzťahu medzi Máriou a jej božským Synom. Veriaci nachádzali
vždy nové aspekty a tituly, ktoré nám môžu lepšie odhaliť toto tajomstvo, napr. obraz
nepoškvrneného Máriinho srdca ako symbol hlbokej bezhraničnej jednoty s Kristom v
láske. Nie je to sebarealizácia, ktorá rozvíja ľudskú osobnosť, ako nám to dnes predkladá
moderný svet, a ktorá sa môže ľahko zmeniť na formu rafinovaného egoizmu. Ale je to
postoj darovania sa, ktorý smeruje k Máriinmu srdcu, a tak aj k srdcu Vykupiteľa. „Vieme,
že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia“
(Rim 8, 28). To sme práve počuli v čítaní. V Márii Boh dal, aby všetko slúžilo na
dobré a prostredníctvom Márie naďalej dáva, aby sa dobro vzmáhalo vo svete. Z kríža,
z trónu milosti a vykúpenia, dal Ježiš ľuďom za matku vlastnú Matku Máriu. Vo chvíli
jeho obety za ľudstvo urobil istým spôsobom Máriu sprostredkovateľkou prúdenia milosti,
ktorá pochádza z kríža. Pod krížom sa Mária stáva priateľkou a ochrankyňou ľudí na
ich životnej ceste. „Svojou materskou láskou sa stará o putujúcich bratov a sestry
svojho Syna uprostred súžení a trápení, až kým neprídu do nebeskej vlasti“ (Lumen
gentium, 62). Áno, v živote prechádzame rôznymi udalosťami, no Mária sa prihovára
za nás u svojho Syna a odovzdáva nám silu božskej lásky. Naša dôvera v účinný príhovor
Božej Matky a naša vďačnosť za vždy novú pomoc nesú v sebe určitým spôsobom impulz
posunúť úvahu až za hranice chvíľkovej potreby. Čo nám chce naozaj povedať Mária,
keď nás chráni pred nebezpečenstvom? Chce nám pomôcť pochopiť šírku a hĺbku nášho
kresťanského povolania. S materinskou nehou nám chce vysvetliť, že celý náš život
má byť odpoveďou na bohatú milosrdnú lásku nášho Boha. Akoby nám hovorila: pochop,
že Boh, ktorý je prameňom každého dobra a nechce nič iné iba tvoje pravé šťastie,
má právo žiadať od teba život, ktorý sa bezhranične a s radosťou oddáva jeho vôli
a pričiní sa, aby aj ostatní robili podobne. „Kde je Boh, tam je budúcnosť“ . Naozaj,
kde dovolíme Božej láske plne konať v našom živote, tam je otvorené nebo. Tam je možné
stvárňovať prítomnosť, aby vždy viac zodpovedala dobrej zvesti nášho Pána Ježiša Krista.
Tam aj malé veci každodenného života majú svoj zmysel a veľké problémy nachádzajú
riešenie. Amen.