Zamyslenie na 25. nedeľu v Cezročnom období

Pripravil Mons. Vladimír Stahovec, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme:

Spomínam si ako za čias ateistického komunistického režimu – hlavne v období normalizácie - boli naše dediny a mestá zdobené plechovými agitačnými tabuľami, na ktorých boli napísané rozličné heslá a výzvy. V súvislosti s evanjeliom budúcej nedele mám pred očami jednu z nich, ktorá pred naším kultúrnym domom hlásala jednu zo základných téz rozvinutej socialistickej morálky. Stálo tam: Každému podľa jeho schopností, každému podľa jeho zásluh! Z hľadiska ľudskej spravodlivosti je tento princíp základnou normou podľa ktorej, ak ju rozvinieme, má byť každý človek za rovnako vykonanú prácu rovnako odmenený.
Po vypočutí si evanjelia budúcej nedele preto môžeme zostať zmätení. V
Podobenstve o robotníkoch vo vinici (Mt 20,1-16) – ktoré by sme spokojne mohli nazvať Podobenstvom o rovnakej odmene za nerovnakú prácu - ide totiž Ježiš proti každej ľudskej logike: tí ktorí pracovali vo vinici iba jedinú hodinu, sú postavení na roveň tým, ktorí znášali bremeno celého dňa a horúčosť. Všetci dostali po denári. Tak prví, ako aj poslední.
Pri uvažovaní nad týmto podobenstvo musíme byť veľmi opatrní. Konanie hospodára, pána vinice, ktorý v podobenstve predstavuje Boha nás môže rozhorčiť. Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že Boh je svojvoľný pán, ktorý nemá zmysel pre spravodlivosť a právo.
Posolstvo Ježišovho podobenstva však presahuje každú ľudskú logiku. Ježiš nás svojim podobenstvom posúva do inej, vyššej sféry, kde sa ľudská logika a ľudská spravodlivosť strácajú v mori Božej dobroty a lásky.
Už prvé čítanie nedeľnej Bohoslužby slova nás na túto skutočnosť upozorňuje. Prorok Izaiáš nás na počúvanie a správne pochopenie evanjeliového podobenstva pripravuje takto: Toto hovorí Pán: moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami. Lebo ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami. (Iz 55, 8-9)
Len takto pripravení môžeme pochopiť zmysel Ježišovho podobenstva o robotníkoch vo vinici. Musíme si uvedomiť, že Ježiš nemá v úmysle riešiť vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, alebo azda otázku spravodlivej mzdy. On nám predkladá niečo oveľa vážnejšie, niečo čo obracia naruby celú ľudskú logiku. Niečo čo bolo na počiatku, a na čo už ľudia zabudli, a síce: spôsob konania nebeského Otca, ktorý je dobrotivý ku všetkým svojim deťom, aj k tým, ktorí si to nezaslúžia.
Božie slovo nám dnes zjavuje, že Boh nezakladá svoj vzťah s nami na základe našich zásluh, či našich dobrých skutkov. Nie je to tak, že si Boh azda povie: keďže tento muž, alebo táto žena žije dobre, zaslúži si, aby som ho/ju miloval. Naopak! Boh chce a túži byť s nami odhliadnuc od toho, či si to my zasluhujeme alebo nie. Jeho vzťah k nám nie je založený na zámennej spravodlivosti – ako ty ku mne, tak ja k tebe – ale je jednoducho prejavom jeho milosrdnej lásky k nám.
Ježiš si uvedomoval, že prišiel, aby ukázal ľuďom túto milosrdnú lásku nebeského Otca. On sám je prejavom toho, ako veľmi Boh miluje každého človeka. V rozhovore s Nikodémom to vyjadril jasne: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto verí v neho, ale aby mal večný život. (Jn 3, 16) Môže existovať nejaký väčší dôkaz, ktorý by nás mohol presvedčiť o veľkej láske akú má Boh k nám?
V tomto svetle Božieho zjavenia ľahko pochopíme aká má byť odpoveď človeka na výzvu Boha Otca. Je to veľmi jednoduché. Otvoriť svoju myseľ a srdce a prijať dar, ktorý Boh ponúka.
V nedeľu sa budeme v Žalme modliť: Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý. Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. (Ž 145, 8-9) Tak rád by som videl tieto slová napísané na tabuli pred našim kultúrnym domom.

Vladimír Stahovec