Posolstvo Benedikta XVI. pri príležitosti modlitbového stretnutia v Mníchove

Vatikán/Nemecko (12. septembra, RV) – Včera, 11. septembra, sa v Mníchove začalo modlitbové stretnutie za pokoj, ktoré organizuje Komunita sv. Egídia. Stretnutie, ktoré potrvá do 13. septembra, má názov „Predurčení k spolužitiu“ – náboženstvá a kultúry v dialógu“. Pri tejto príležitosti napísal pápež Benedikt XVI. posolstvo, ktoré adresoval kardinálovi Reinhardovi Marxovi, arcibiskupovi Mníchova a Freisingu. V úvode posolstva pripomína 25. výročie medzinárodného modlitbového stretnutia za pokoj v Assisi, ktoré pripadne na október tohto roku, na ktorom sa vtedy zišli zástupcovia všetkých svetových náboženstiev. Od tejto pamätnej udalosti, každý rok, Komunita sv. Egídia organizuje stretnutia za mier, aby zjednotení v modlitbe k Bohu prehlbovali ducha pokoja a zmierenia. Svätý Otec vo svojom posolstve píše:

„Som rád, že tohtoročné stretnutie sa koná v Mníchove, v meste, kde som bol biskupom v predvečer mojej cesty do Nemecka. Názov modlitbového stretnutia za pokoj „Predurčení k spolužitiu“ – náboženstvá a kultúry v dialógu“ nám pripomína, že my ľudia sme vzájomne prepojení. Tento spoločný život je podstate naším predurčením, ktoré pochádza priamo z našej ľudskej prirodzenosti. Je teda našou povinnosťou dať mu pozitívny obsah. Spolužitie sa môže premeniť na nepriateľstvo jedných voči druhým, môže sa stať peklom, ak sa nenaučíme prijímať sa navzájom. A naopak, otvorenosť jedných voči druhým môže byť darom. Spoločný život, ktorý bol v minulosti obmedzený na istú oblasť, teraz musí byť prežívaný na univerzálnej úrovni. Oblasťou spolužitia je dnes celé ľudstvo. To stretnutie, ktoré sa konalo v Assisi, ako aj to, ktoré sa koná v týchto dňoch v Mníchove sú príležitosťami na vzájomné spoznávanie ako aj hľadanie spôsobu, ako sa stať silou spoločného života.

Stretávanie medzi kresťanmi sa spája s pripomienkou faktu, že biblická viera predstavuje Boha ako Stvoriteľa všetkých ľudí. Boh chce, aby sme vytvárali jednu rodinu, v ktorej sme všetci bratmi a sestrami. Pripomíname si skutočnosť, že Kristus ohlásil pokoj tým, čo boli ďaleko a tým, čo boli blízko (porov. Ef 2,16 nn). Toto si musíme znovu a znovu osvojovať. Zásadný význam týchto stretnutí je v tom, že sa musíme obrátiť na tých, blízkych i vzdialených, v rovnakom duchu pokoja, ktorý nám ukázal Kristus. Musíme sa naučiť žiť nie – jedni vedľa druhých, ale jedni s druhými, to znamená, že sa musíme naučiť otvoriť srdce pre druhých a umožniť, aby mali účasť na našich radostiach, nádejach a obavách. Srdce je miesto, v ktorom je nám Pán blízko. Preto náboženstvo, ktoré je zamerané na stretnutie človeka s Božím tajomstvom je mimoriadnym spôsobom otvorené voči otázke pokoja. Ak náboženstvu chýba tento rozmer stretnutia s Bohom, ak zníži Boha na úroveň človeka namiesto toho, aby nás pozdvihlo k nemu, mení ho na objekt vlastníctva. Takéto náboženstvo vedie k rozloženiu pokoja. Ak však vedie k Bohu, Stvoriteľovi a Vykupiteľovi všetkých ľudí, potom sa stáva silou vedúcou k pokoju.“ –pd-