Komentár Antona Ziolkovského: A zasa kríza

Štvrtkový komentár pripravil Anton Ziolkovský, výkonný sekretár KBS

Vážení poslucháči!
V posledných týždňoch sa znova hovorí o ekonomickej kríze. Na Slovensku ju zatiaľ v bežnom živote nepociťujeme. Častejšie prichádzajú správy o zlej hospodárskej situácii najmä v európskych krajinách. Vlády siahajú po úsporných opatreniach, niektoré v záujme odvrátenia bankrotu robia drastické škrty. Takáto situácia nie je len v Grécku, ale aj v Írsku, Portugalsku, Španielsku, Cypre či Taliansku. Pri hľadaní vinníka treba byť opatrný. Na jednej strane sú politici, ktorí žiaľ, necítili zodpovednosť za ďalší vývoj a neustále si požičiavali. Vidíme aj finančníkov, ktorí chceli za každú cenu zarobiť. Výsledkom je špirála nekonečných dlhov v celom západnom svete. Sú také vysoké, že je nemožné ich zaplatiť. Vo svete peňazí má najväčšiu cenu dôvera. Štáty s veľkými dlhmi o ňu prichádzajú, čo vyvoláva reťazovú reakciu v celom hospodárstve. V extrémnom prípade môžeme byť na konci vystavení nielen bankrotu, ale aj strate hodnoty peňazí. Keď Slovensko pred pár rokmi vstupovalo do eurozóny, stali sme sa členmi elitného klubu. Dnes máme na pleciach spoluzodpovednosť za ďalší vývoj v eurozóne. Bankrot Grécka odvrátila pôžička enormných rozmerov. Ťažkosti s ekonomikou má čoraz viac krajín, čo robí situáciu neudržateľnou. Rozpad eurozóny sa môže stať realitou a treba sa naň pripraviť.

Treba otvorene povedať, že katalyzátorom krízy je konzumný životný štýl. Jeden príklad za všetky. Mladí ľudia chcú mať životný štandard svojich rodičov. Avšak kým otcovia a matky ho nadobudli za dlhé roky vlastnou prácou, deti ho chcú mať hneď. I za cenu dlhov. Nedávno sme boli svedkami nepokojov vo Veľkej Británii. Stovky mladých najmä z chudobných štvrtí rabovali obchody, kradli a podpaľovali autá. Nie hlad, ale frustrácia z nemožnosti získať niektoré statky, boli príčinou. Žijeme totiž v spoločnosti, v ktorej je najväčším šťastím mať prístup ku najlepšiemu značkovému tovaru. Tí, ktorí si ho môžu dovoliť, sa občas považujú za vyvolenú kastu. A tí ostatní im dychtivo závidia a cítia sa menejcenní. Už v školách si deti porovnávajú oblečenie, mobilné telefóny či poslednú dovolenku. Tento hlad po nových a lepších statkoch mení myslenie, hodnotový rebríček, vyvoláva sociálne nepokoje a je výhodným ospravedlnením pre rodičov, ktorí sú málo s partnerom a deťmi. Ak sa takáto mentalita uplatňuje vo veľkom, brána k miliardovej sekere je otvorená.

Vážení poslucháči! Bežný človek sa usiluje nežiť v dlhoch. Keď ich nevyrovná, príde exekútor. V takejto situácii sú viaceré európske krajiny. Najhoršou správou je, že za tento kolaps nikto z politikov a finančníkov nie je braný na zodpovednosť. Účet zaplatia daňoví poplatníci. Tí istí, ktorí na prvé miesta vyniesli politikov s najlákavejšími sľubmi. Ekonomická kríza ponúka dve posolstvá. To prvé hovorí, že na dlh sa žije len v čase núdze. Nie vtedy, keď chcem žiť v luxuse, na ktorý nemám. A to druhé posolstvo pripomína, že ekonomika potrebuje normy, ktoré rešpektujú ľudskú dôstojnosť a napomáhajú spravodlivosť. Inými slovami, aj svet peňazí potrebuje Kristovo evanjelium. Bez neho bude len eldorádom dravcov alebo nespokojencov, ktorí vo vidine zisku alebo podnecovaní vlastnými túžbami budú schopní rozvrátiť čokoľvek.

Anton Ziolkovský