Rozhodnutie tureckej vlády o vrátení skonfiškovaného majetku náboženským menšinám
Turecko (30. augusta, RV) - Náboženským menšinám v Turecku budú vrátené majetky
zabavené štátom v roku 1936. Mimoriadnym dekrétom s platnosťou zákona o tom v nedeľu,
28. augusta, rozhodol premiér Tayip Erdogan. Reštitúcia sa týka najmä Gréckej pravoslávnej
cirkvi, ďalej Arménskej cirkvi, židov, Chaldejskej cirkvi a niektorých ďalších menšín,
uznaných vládou Tureckej republiky po roku 1923. Rímskokatolícka cirkev medzi ne nepatrí. K
prekvapivému obratu v doterajšom kurze tureckej vlády došlo niekoľko dní po výzve
k vráteniu nespravodlivo skonfiškovaného majetku menšinám, ktorou konštantinopolský
patriarcha Bartolomej I. apeloval na rôzne európske fóra. Dekrét bol vyhlásený krátko
pred Iftar – slávnostnou večerou na zakončenie Ramadánu, ktorú Lakis Vingas, predstaviteľ
nemoslimských náboženských nadácií, organizoval na počesť premiéra. „Vieme o nespravodlivostiach,
ktoré utrpeli rôzne náboženské skupiny ... Skončila doba, kedy niekto z nás
mohol byť utláčaný kvôli svojmu náboženstvu, etnickému pôvodu alebo inému spôsobu
občianskeho života“, prehlásil počas slávnostnej večere premiér Erdogan. Podľa
dekrétu budú náboženským menšinám vrátené majetky registrované k roku 1936, ktoré
boli následne skonfiškované tureckou vládou. Reštitúcia sa vzťahuje tiež na kláštory,
farnosti a podobné inštitúcie v Turecku – ktoré neboli nikdy uznané ako právne subjekty
– a na nemoslimské cintoríny, ktoré prešli pod mestskú správu. Štát tiež ponúka vyrovnanie
za majetky nenávratne zmenené alebo postúpené tretím osobám. Cirkvi a náboženské spoločnosti
sa o vrátenie majetku môžu prihlásiť počas nasledujúcich dvanástich mesiacov. Podľa
odhadov sa nový zákon bude týkať približne tisícky nehnuteľností Gréckej pravoslávnej
cirkvi, asi stovky arménskej a desiatok chaldejských a židovských nehnuteľností. Inštitúcie
- ktoré kvôli konfiškáciám zanikli - však ani majetkové vyrovnanie nenahradí. –pd-