Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Vatikán (28. augusta, RV) – I dnes sa na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe zhromaždilo niekoľko tisíc pútnikov, aby si vypočuli príhovor pápeža Benedikta XVI. a pomodlili sa spoločne s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Svätý Otec vo svojom príhovore vychádzal z Evanjelia dnešnej, 22. nedele v cezročnom období. Povedal.
Drahí bratia a sestry,

v dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí svojim učeníkom, že musí „ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych." (Mt 16, 21). V srdciach učeníkov sa zdá všetko naopak! Ako je možné, že „Mesiáš, Syn živého Boha“ (v. 16) môže trpieť až na smrť? Apoštol Peter sa búri, neprijíma túto cestu, ujíma sa slova a hovorí majstrovi: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať.“ (verš 22). Tu sa objavuje jasný rozdiel medzi plánom lásky Otca, ktorý ide až tak ďaleko, že obetuje na kríži svojho jednorodeného Syna, aby zachránil ľudstvo, a medzi očakávaniami, túžbami a plánmi učeníkov. A tento rozdiel sa opakuje aj dnes - keď sa realizácia vlastného života zameriava výhradne na spoločenský úspech, fyzickú a ekonomickú prosperitu, bez zmyslu pre Božie veci, len pre veci ľudské (verš 23). Zmýšľať svetsky znamená odsunúť Boha na okraj, neprijímať jeho plán lásky, takpovediac prekážať mu v uskutočnení jeho múdrej vôle. To je dôvod, prečo Ježiš povie Petrovi veľmi tvrdé slová: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi!” (tamtiež). Pán učí, že „cesta učeníkov znamená nasledovať jeho, ukrižovaného. Vo všetkých troch evanjeliách hovorí o tomto nasledovaní v znamení kríža ako o ceste „straty seba samého”, ktorá je nevyhnutná a bez ktorej človek nemôže nájsť samého seba." (Ježiš Nazaretský, Milano 2007, 333).
Rovnako ako na učeníkov, aj na nás sa Ježiš obracia s výzvou: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mt 16, 24). Kresťan nasleduje Pána, ak s láskou prijíma svoj kríž, čo sa zdá v očiach sveta porážkou a „stratou života" (por. vv. 25-26). Je si vedomý, že kríž nenesie sám, ale s Ježišom, deliac sa o jeho vlastnú cestu sebadarovania. Boží služobník Pavol VI. píše: „Tajomne sám Kristus, aby vykorenil z ľudského srdca hriech nadutosti a prejavil úplnú synovskú oddanosť Otcovi, prijíma ... smrť na kríži." (Gaudete in Domino (9.5.1975): AAS 67 [1975], 300-301). Dobrovoľným prijatím smrti Ježiš nesie kríž všetkých ľudí a stáva sa zdrojom spásy pre celé ľudstvo. Sv. Cyril Jeruzalemský hovorí: „Víťazný kríž osvietil tých, ktorí boli zaslepení nevedomosťou, oslobodil tých, ktorí boli väzňami hriechu, priniesol vykúpenie celému ľudstvu." (Catechesis Illuminandorum XIII,1: de Christo crucifixo et sepulto: PG 33, 772 B).
Drahí priatelia, obráťme sa našou modlitbou k Panne Márii a svätému Augustínovi, na ktorého dnes pripadá spomienka, aby každý z nás vedel nasledovať Pána na ceste kríža a nechal sa premeniť Božou milosťou, obnovujúc zmýšľanie, aby sme „vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé." (Rim 12, 2).

Preložil Peter Dufka