Komentár Jozefa Kováčika: Svedectvo prázdnych lokálov

Štvrtkový komentár pripravil Jozef Kováčik, hovorca KBS:

Svetové dni mládeže v Madride priniesli množstvo zážitkov i podnetov. Nielen pre viac ako milión mladých pútnikov, z ktorých bolo viac ako 3 tisíc zo Slovenska. Priniesli zaujímavú skúsenosť i samotným Španielom. Pred odchodom do Madridu slávil pre mladých pútnikov v katedrále v Bratislave svätú omšu arcibiskup Zvolenský. Zaželal mladým pútnikom veľa slnka, lebo podľa neho odchádzajú do krajiny slnka. Spomenul, že idú do krajiny, ktorá je známa dvoma extrémnymi postojmi voči Cirkvi. Oddanosť a láska vyjadrená v množstve svätých, ale i nenávisť a pohŕdanie Cirkvou a Kristom.

Mladí pútnici zo Slovenska to mali všetko zažiť. Silné duchovné zážitky, ale aj prejavy násilia a nenávisti. Takmer zničený autobus, na ktorý z panelákov domáci hádzali farbu, niekoľko prípadov krádeží, keď mladí pútnici prišli o peniaze i doklady. Na druhej strane otvorenosť a ochota vyjsť v ústrety. Spolu s fotografom Petrom nás prijali v Madride do rodiny. No- do rodiny. Do maličkého bytíku, kde spolu žili 6 ľudia. Jorché z Ekvádoru, ktorému byt patril, nás prijal ako členov rodiny. V stiesnených podmienkach však vládlo veľké srdce. Veľké byty nad nami zívali prázdnotou. Ich majitelia nedokázali prekročiť prah uzavretia a tak väčšina pútnikov trávila pobyt v Madride v nepohostinnom prostredí športových hál, či škôl. Často so slabým vybavením ako sprchy, či sociálne zariadenia. Nie je to príjemné, no treba povedať, že organizátori viaceré veci podcenili. Treba to konštatovať a poučiť sa z toho pre budúcnosť. Tieto Svetové dni mládeže z hľadiska organizácie nepatrili k tým najvydarenejším. To však neznamená, že by boli chudobné na iné, hlboké zážitky.

Prechádzal som sa raz podvečer v Madride jeho starobylými uličkami a námestiami. Bolo horúco a tak som vyhľadával tieň. Všade v uliciach bolo plno mladých pútnikov. Miestami sa nedalo ani prejsť. Mladí boli všade. Ulice a námestia boli plné nielen ich entuziazmu. Boli miesta, kde sa takmer nedalo prejsť. Plaza del Sol je príjemné veľké námestie s množstvom obchodíkov. Ako ináč – naplnených v ten podvečer až po vchod. Môj pohľad spočinul na veľkých otvorených dverách, ktoré napriek impozantnosti zívali prázdnotou. Nad nimi veľký nápis- Kasíno! Zastavil som sa pred ním, aby som sa uistil, že vidím dobre. Stotisíce mladých katolíkov zaplnilo Madrid, no napriek tomu, že boli všade, kasíno a hracie automaty zívali prázdnotou...
Vybral som sa ďalej smerom ku katedrále a kráľovskému palácu. Asi dve ulice pred katedrálou som uvidel ďalšie z prázdnych lákadiel- obchod s mágiou a magickými predmetami. Prázdny.

Mladým pútnikom nikto nič nezakazoval a neprikazoval. V takom množstve ľudí by to ani nešlo. Oni však prišli vydať svedectvo. A hoci sa opäť médiá predháňali v jedinej hlúpej správe o cene pápežského oltára a proteste voči návšteve v Španielsku, mladí dali jasnú odpoveď, čo prišli hľadať a ukázať ako svedectvo.

Práve svedectvo mladých, ktorí nerezignovali, je veľmi dôležité. Nekapitulovali ani v okamihu, keď im iní ublížili. Jedným z najsilnejších okamihov SDM bol pre mňa okamih, keď mladá dievčina z našej skupiny prosila na svätej omši o silu odpustiť- tým, ktorí ju v Španielsku okradli.

V súvislosti s organizáciou Svetových dní mládeže sa v médiách veľa popísalo i tom, koľko budú stáť. Nakoniec vysvitlo, že Španielsko a ich daňových poplatníkov nielen nestáli ani cent, ale krajina mala z účasti stotisícov mladých ľudí veľký aj ekonomický efekt. Čistý zisk mal podľa odhadov dosiahnuť 100 miliónov EUR. Pritom náklady na podujatie hradili zo 70 percent príspevky samotných účastníkov a 30 percent vykryli sponzori. Pri debatách o hospodárskej kríze mi zišli na um slová známeho podnikateľa Tomáša Baťu z roku 1932: „Neverím v žiadne prelomové zmeny, ktoré prídu samé od seba. To, čo sme si zvykli nazvať hospodárskou krízou nie je nič iné, len výraz pre mravnú biedu. Mravný úpadok je príčina, hospodárska kríza následok.“

Osobne verím, že krízu pomôžu vyriešiť skôr mladí z Madridu, ako nenásytní a plytkí majstri, ktorí nedovidia ďalej, ako na vlastné bankové konto.