Homília z pohrebnej svätej omše za zosnulého biskupa Rudolfa Baláža

Slovensko (3. augusta, RV/TKKBS) - Homília predsedu KBS, Mons. Stanislava Zvolenského, z pohrebnej svätej omše za zosnulého banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža, 3. augusta 2011 v Banskej Bystrici:

Drahí bratia a sestry,
veľmi silno sa nás dotýkajú slová, ktoré sme počuli v úryvku z evanjelia: „Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte“ (Lk 12,44).

Raz otec biskup Rudolf spomínal na istého človeka, ktorý už zomrel. Pre neho typickým spôsobom vyslovil nasledovné konštatovanie: „Bol to dobrý človek, škoda ho, ale Boh má inú ekonómiu.“ Božia ekonómia, Božie spravovanie sveta, je iné, ako si často my ľudia predstavujeme. Prorok Izaiáš sprostredkuje Božie slová: „[...] moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty“ (Iz 55,8).

Keď svätý Bazil Veľký komentoval slová dnešného evanjelia o požiadavke byť aj pripravený na neočakávaný Pánov príchod, v jednej kázni uviedol: „Nezdá sa vám, že život je dlhá a ďaleká cesta [...]. Každý z nás, len čo sme sa narodili, je unášaný prúdom času, zanechávame vždy za nami prežitý deň, bez možnosti návratu. Blahoželáme si k rokom, ktoré sme prežili, [...] a zdá sa nám pekné, keď sa z chlapca stane muž a z muža sa stane starec. [...] A nemyslíme na to, ako je neisté, koľko ešte času nám poskytne ten, ktorý nás poslal, aby sa vykonali túto cestu a kedy nám otvorí bránu vstupu do trvalého príbytku a že musíme byť vždy pripravení odísť odtiaľto“ (Sv. Bazil Veľký, Hom. Quod mundanis, 2 s., 5.).

Uvedomujeme si, že Božie myšlienky o tom, kedy je správny okamih pre koniec pozemského života otca biskupa Rudolfa sa líšili od našich, nenazdali sme sa, bolo to mimoriadne prekvapujúce, keď sme sa v stredu 27. júla 2011 na sviatok svätého Gorazda dozvedeli o jeho úmrtí, pre nás prekvapujúco ho Pán povolal na stretnutie s ním.

Rozhodujúce je však, aj keď Pán by prišiel nečakane, aby sme boli pripravení (porov. Lk 12,44).

Keď najbližší spolupracovníci otca biskupa Rudolfa vstúpili do jeho bytu, našli na pracovnom stole knihu o príprave na večnosť a rozpracovaný príhovor o blahoslavenej sestre Zdenke Schelingovej, lebo mal sláviť svätú omšu 30. júla v Krivej. Otec biskup Rudolf sa snažil byť ten blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde bdieť a očakávať jeho príchod (porov. Lk 12, 37).

Posledné veci, ktorých sa dotkol pred skončením svojho života, sú pre nás tichým svedectvom, v ktorom sa nám z Božej ruky ponúka dobré posolstvo o tom, ako sa on pripravoval na stretnutie s Pánom.

V knihe Skutkov apoštolov sa píše o apoštolovi Petrovi, ako prišiel do mesta Joppe a práve spomedzi veriacich v tomto meste zomrela žena menom Dorkas. Viacerí prichádzali k Petrovi, prinášali veci, ktoré im utkala Dorkas počas svojho života, aby ukázali jej dobročinnosť (porov. Sk 9,39).

Aj my sa pred Pánom Bohom v duchu obraciame pohľad k životu otca biskupa Rudolfa a radi pripomíname, čo všetko dobré utvoril svojou službou človeka, kňaza, biskupa a dnes môžeme povedať, že jeho činnosť, jeho modlitba, jeho duchovné stretnutia s Pánom a jeho stretnutia s ľuďmi znamenali pre neho, že sa so všetkými silami usiloval láskavo sa starať o svojich bratov a sestry a tak sa pripravovať na konečné stretnutie s Pánom.

Otec biskup Rudolf sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom ako najmladší zo šiestich detí. Prišiel na svet ako polosirota, lebo jeho otec zomrel krátko pred jeho narodením. Vyrastal v prostredí naplnenom matkinou láskou, mal okolo seba dobrých spolurodákov, učiteľov, kňazov. Ako dieťa zažil vojnu, následne prežíval povojnové obdobie v skromných materiálnych podmienkach a potom prišiel komunizmus, ktorý ho od mladosti duchovne zraňoval a spoločensky obmedzoval.

Jeho osobné ľudské danosti a duchovné povolanie s Božou pomocou umožnili, aby 23. júna 1963 mohol prijať kňazskú vysviacku. Pôsobil ako kaplán v Brezne (1963-1965) v Krupine (1965-1967) vo Vrútkach, Kláštore pod Znievom, vo Vrícku (1967-1968), následne pôsobil v rokoch 1968-1970 na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Keď nastalo obdobie normalizácie stal sa správcom farnosti Pitelová (1970-1971). V roku 1971 mu bol odňatý štátny súhlas na vykonávanie kňazskej služby a tak v rokoch 1971-1982 pracoval ako traktorista , neskôr vodič nákladného auta. V roku 1982 dostal znova dovolenie verejne konať kňazskú službu a stal sa správcom farnosti Turčiansky Peter, kde pôsobil až do 14. februára 1990, kedy bol ustanovený za 15. banskobystrického biskupa. Za biskupa bol vysvätený 19. marca 1990.

Jedným z prvých pastoračných projektov otca biskupa Rudolfa bolo obnovenie diecézneho kňazského seminára. Dnes Kňazský seminár sv. Františka Xaverského sídli v novovybudovanom modernom komplexe v Banskej Bystrici – Badíne. Otec biskup Rudolf počas 21 rokov svojej služby vysvätil okolo 200 nových kňazov.

Obnovil základné a stredné cirkevné školy v Banskobystrickej diecéze, bol spoluzakladateľom Katecheticko – pedagogickej fakulty sv. Ondreja v Ružomberku a následne aktívne pôsobil pri vytvorení Katolíckej univerzity v Ružomberku.

V roku 1993 začalo v Banskej Bystrici vysielať prvé slovenské katolícke rádio a dnes ako katolícke rádio Lumen je známe na celom Slovensku a v zahraničí.

Veľkou pastoračnou aktivitou otca Rudolfa bola diecézna synoda. Túto diecéznu synodu symbolicky otvoril samotný Svätý Otec Ján Pavol II., keď 12. septembra 2003 navštívil Banskú Bystricu. Túto historickú návštevu pápeža pripomína aj Diecézne pastoračné centrum.

Otec biskup Rudolf podporil obnovenie prítomnosti pôvodných mužských a ženských rehôl na území Banskobystrickej diecézy, ale pribudli aj celkom nové: kláštor kontemplatívnych klarisiek kapucínok, kontemplatívnych bosých karmelitánok a kláštor benediktínov, prvý v novodobej histórii Slovenska.

Osobitným spôsobom sa otec Rudolf venoval svojim kňazom, neúnavne sa usiloval utvárať spoločenstvo s nimi, zriadil viaceré nové farnosti, bolo postavených viacero nových kostolov.

Pod vedením otca biskupa Rudolfa Banskobystrická diecéza vykonáva aj viacero dôležitých sociálnych služieb v Domove sociálnych služieb, v hospici, cez diecéznu charitu, alebo v špecializovanej nemocnici svätej Agáty.

Jeho veľkým pastoračným odkazom je dokument Pane, zostaň s nami, ktorý prináša ovocie diecéznej synody.

Otec biskup Rudolf sa usiloval vo svojom živote, aby naplnil slová svätého Petra, ktoré sme dnes počuli: „ [...] majte vytrvalú lásku jedni k druhým [...] slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti“ (1Pt 4,8.10). Svojou obetavou kňazskou a biskupskou službou sa počas celého života pripravoval na stretnutie s Pánom.

Na začiatku svojej biskupskej služby si zvolil heslo: Pravda vás vyslobodí (porov. Jn 8,32). Sú to slová Pána Ježiša, ktoré povedal, keď otvorene hovoril, že prišiel od Boha, že prináša pravdivé posolstvo (porov. Jn 8,26). A že opakom slobody je hriech. Vtedy povedal: Každý, kto pácha hriech, je otrok (Jn 8,34) a pridal: Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní (Jn 8,36).

Aj my teraz si želáme, prosíme a dúfame, že pre otca biskupa Rudolfa nastáva opravdivé vyslobodenie v Pravde, ktorým je milosrdné prijatie do Božej náruče, aby sa naplnili slová: „Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky.“ (Ž 89,2). -ľr-