Editoriál P. Lombardiho: Z Chartúmu do Džuby

Vatikán (10. júla, RV) – Vo svojom pravidelnom editoriáli pre Vatikánske televízne centrum P. Federico Lombardi, hovorca Svätej stolice, pri príležitosti vyhlásenia nezávislosti Južného Sudánu pripomenul slová Jána Pavla II. počas návštevy Chartúmu v roku 1993:
„«Sudánci, slobodní vo svojich rozhodnutiach, kiež by mohli nájsť ústavnú formulu, ktorá by im dovolila prekonať protirečenia a boje s rešpektovaním špecifickosti každej komunity. Je ťažké nemyslieť na všetky modlitby a utrpenia tých, ktorí sú zasiahnutí vojnou, ktorá pretrváva v tejto krajine obzvlášť na juhu. Mnohí z vás pochádzajú odtiaľ a kvôli vojne sa stávajú utečencami a bezdomovcami. Nesmierne utrpenie miliónov nevinných obetí mi káže vyjadriť moju solidaritu s biednymi a bezbrannými, ktorí sa obracajú k Bohu s prosbami o pomoc, spravodlivosť , rešpektovanie dôstojnosti, ktorú im Boh daroval ako ľudským bytostiam, základné ľudské práva, slobodu vyznávať a praktizovať vlastnú vieru bez strachu, či diskriminácie. Dúfam z celého srdca, že môj hlas sa k vám dostane, bratia a sestry na Juhu. Nové závany zmien, ktoré vanú v Afrike si vyžadujú nové štruktúry ekonomickej a politickej organizácie, štruktúry, ktoré skutočne rešpektujú ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.»
Bolo to 10. februára 1993, keď Ján Pavol II. prežil jeden intenzívny a mimoriadny deň v Chartúme a svojou zvyčajnou neuveriteľnou odvahou konfrontoval vládnucu vrstvu s dramatickými témami ako spravodlivosť či sloboda. V ten deň bol s neuveriteľným entuziazmom prijatý nesmiernym zástupom sudánskych katolíkov – z veľkej časti to boli utečenci z Juhu na úteku pred násilnosťami nekonečnej občianskej vojny.
Odvtedy prešlo 18 rokov, zomreli dva milióny ľudí a ďalšie štyri milióny odtiaľ ušli. No teraz jestvuje nádej, že sa vojna skutočne skončila a že nová republika Južný Sudán – chcený obrovskou väčšinou jeho obyvateľov – môže začať svoju históriu v pokoji. Reprezentanti pápeža a sekretár OSN, biskupi viacerých krajín a hlavy štátov sa stretli v Džube pri príležitosti vyhlásenia nezávislosti.
Napriek svojim zdrojom – to bude začiatok jednej z najchudobnejších krajín sveta – bude musieť čeliť mimoriadne zložitým problémom svojej vnútornej jednoty, avšak jeho obyvatelia dúfajú – a my všetci s nimi – že môžu vytvoriť budúcnosť naplnenú slobodou a pokojom. Mysteriózna a mimoriadna vitalita ľudí Sudánu – ktorá aj v ten večer v Chartúme prekypovala okolo Jána Pavla II. sa nevyčerpala, ale potrebuje medzinárodnú i cirkevnú solidaritu, ktorá musí byť konkrétnou a silnou, aby mohla rozkvitnúť. Nedovoľme, aby im chýbala.“ –ľr,mk-