Zamyslenie pripravil
František Knapík, kňaz Spišskej diecézy, ktorý študuje katechetiku na Pápežskej saleziánskej
univerzite v Ríme: „Cítim sa strašne unavená, nevládzem fyzicky ani psychicky.
Hoc mám prácu, ktorú mi mnohí závidia, predsa som v nej pod neustálym stresom. Konkurencia
je silná, nároky zamestnávateľa sa stále zvyšujú. Aj keď sa mi niekedy podarí vstať
ráno pozitívne naladená, ale potom mám zase depresiu. Chcem zmeniť svoj život, chcela
by som mať aspoň na chvíľu pokoj od všetkých a všetkého, nie stále niečo riešiť, zdravie,
prácu, vzťahy a rodinu. Nemám sa komu ani vyrozprávať, lebo by mi nikto neuveril,
že táto, na prvý pohľad úspešná a silná osobnosť, ktorá sa v živote nestratí, je v
skutočnosti len jedná vyčerpaná osoba, bez elánu a radosti zo života.“Jedna z možností
ako riešiť tento problém, je nájsť si čas na relax a načerpať nové sily. Začínajú
prázdniny, čas oddychu a dovoleniek. Turistické centrá a cestovné kancelárie ponúkajú
rôzne formy oddychu a zábavy. V evanjeliu 14. nedele v období cez rok počujeme
podobné pozvanie pre tých, ktorí sú unavení a potrebujú odpočinok, ktorí potrebujú
zmeniť životný štýl. Jedná sa však o niečo viac, ako len formu relaxu. „Poďte ku
mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba
moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok
pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt,11,28-30) Tieto
slová boli pre Ježišových poslucháčov milým prekvapením. Zneli totiž úplne ináč než
slova zákonníkov a farizejov, ktorí zo zachovávania príkazov židovského zákona urobili
bremeno. Sám Kristus im to vyčítal, že „viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich
ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť„ (Mt 23,4). Práve týchto ľudí
pozýva Ježiš k sebe. Je to celkom opačný a revolučný postoj. Namiesto autoritárskeho
vystupovania a kontrolovania dodržiavania zákona sa pokorne skláňa k človeku a ponúka
mu povzbudenie. Volá ho do svoje blízkosti. Žiaden zdvihnutý ukazovák, žiadne sankcie
a hrozby. Iba slobodné pozvanie: poďte ku mne, tí, ktorí ste unavení, sklamaní, ubití
životom, tí, ktorí už ďalej nevládzete. Všetci máte možnosť vstúpiť do mojej školy
a učiť sa odo mňa. Ak prijmete pozvanie a osvojíte si môj životný štýl, zmení sa
váš život, a nájdete povzbudenie a pokoj po ktorom túžite. Nezmiznú síce z vášho života
všetky trápenia, ale naučím vás s nimi žiť a prežívať radosť aj uprostred nich.“
Človek dnešnej doby chce byť samostatný a nezávislý, chce sa spoliehať len sám
na seba a svoje sily a schopnosti. Viera a vzťah s Kristom sa často javia ako ďalší
záväzok navyše. Za týmto postojom sa skrýva často mylná predstava, že viera je bremeno
a povinnosť, ktorá život viac komplikuje, ako ho pomáha žiť. Namiesto modlitby,
sv. omše alebo čítania sv. Písma, si radšej otvoríme noviny, zapneme internet alebo
pozrieme televízor s očakávaním, že tam načerpáme energiu pre život, že nájdeme
pokoj a odpočinok pre svoju dušu. Často však hľadáme na nesprávnom mieste. Treba sa
preto dobre započúvať do slov evanjelia nasledujúcej nedele, kde Kristus búra tieto
falošné predstavy a sám sa ponúka ako zdroj životnej energie, ako ten, ktorý dáva
úľavu v trápeniach a silu každý deň nanovo začínať. „Katolicizmus, nie je zbierka
zákazov, ale pozitívna voľba“, povedal pápež Benedikt XVI. Kresťanské náboženstvo
teda nie je náboženstvom noriem, príkazov a zákazov, ale naopak, je náboženstvom osobného
vzťahu s Bohom, je odpoveďou na Božiu Lásku. Iba vo vzťahu s ním môže človek nájsť
plnosť radosti a pokoja aj v dnešnom svete plnom napätia a stresu. Pripomína to aj
Sv. Pavol v druhom čítaní: „Bratia, vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak
vo vás prebýva Boží Duch“ (Rím 8,9). Milí poslucháči, ak sa cítime unavení, uponáhľaní
alebo znechutení životom, prijmime pozvanie do Ježišovej blízkosti, do vzťahu s Ním.
Iba v ňom totiž môže nájsť odpočinok naša duša, iba On môže dať pravý zmysel nášmu
životu.