Zamyslenie nad liturgickými čítaniami nedele Najsvätejšej Trojice

Pripravil Marek Haratim, vicerektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda:

Drahí poslucháči!
Stáva sa nám, že nás ľudia prekvapia. Mnohokrát príjemne často aj nepríjemne. Vtedy prídeme k myšlienke, že konkrétneho človeka až tak dobre nepoznáme. Možno s ním žijete pod jednou strechou, stretávate sa každý deň v kancelárii či na inom mieste a zrazu sa Vám predstaví v inakšom svetle ako doteraz. Je pekné ak je táto skúsenosť pozitívna. Poviete si - nikto nevidí do vnútra človeka, človek je často tajomstvo...
Je to naozaj tak, aj vo Svätom písme nachádzame o tom niekoľko dôkazov. Analogicky sa takto dostávame aj k tajomstvu Boha a tajomstvu Najsvätejšej Trojice, pretože toto je nosná myšlienka nedeľného slávenia. Po pomerne dlhom veľkonočnom období, ktoré vrcholí v slávnosti Nanebovstúpenia Pána a slávnosti Zoslania Ducha Svätého nám svätá Cirkev pripomína Najsvätejšiu Trojicu – jedného Boha v troch Osobách. Tajomstvo, ktoré je pre nás ťažko pochopiteľné ale predsa blízke, až familiárne, veď vzývaním Najsvätejšej Trojice začíname i končíme každú našu modlitbu, každé liturgické slávenie. Boh v troch Osobách, ktorý je nám v tajomstve tak vzdialený, ale zároveň tak pozoruhodne blízky. Boh, ktorý chce byť blízky každému človeku.
Prvé čítanie nasledujúcej nedele nám hovorí o Bohu, ktorý sa Mojžišovi sám predstavuje. Mojžiš vyslovuje Pánovo meno, Pán prechádza popred neho a volá: „Pán, Pán, Boh je milosrdný a láskavý, zhovievavý veľmi milostivý a verný“ (porov. Ex 34, 4n). Predstavuje sa vo svojom tajomstve a majestáte, ale prekvapujúco slovami, ktorými vyjadruje svoju blízkosť a familiárnosť. Mojžiš je zasiahnutý a prekvapený touto skúsenosťou a tak dôverne a synovsky vyjadruje svoju nádej, že sa zmôže na konštatovanie: „...ty odpustíš naše neprávosti a hriechy a budeme tvoji“ (Ex 34,9). Boh ponúka Mojžišovi svoju blízkosť, svoju ustavičnú prítomnosť uprostred ľudu, ktorý si vyvolil.
On, ktorý mnoho ráz a rozličným spôsobom hovorí k nám ústami prorokov, ale tak výrazne k nám prehovoril v Synovi...(porov. Hebr 1,1-2). V ňom sa nám stáva blízkym, tak ako je Kristus jedným z nás, keď sa pre nás stáva človekom. Práve evanjelium, ktoré prináša rozhovor Ježiša s Nikodémom nás ubezpečuje, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život(Jn 3,16). V Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal pre nás človekom sa nám Boh priblížil jedinečným a neopakovateľným spôsobom. Kristus ani po svojom Nanebovstúpení nás nenecháva „ako siroty“(Jn 14,18), zostáva s nami v sile Ducha Svätého. Posväcuje nás vo sviatostiach, hovorí k nám vo Sv. Písme. Posynodálna apoštolská exhortácia o Božom slove v živote a poslaní Cirkvi Verbum Domini nám to pripomína slovami: „Novosť biblického zjavenia spočíva v tom, že Boh sa nám dáva poznať v dialógu, ktorý túži s nami viesť. Cituje dogmatická konštitúciu II. Vatikánskeho koncilu Dei Verbum, pričom pripomína, že „neviditeľný Boh vo svojej nesmiernej láske sa prihovára ľuďom ako priateľom a stýka sa s nimi, aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou“ (porov. VD, b.6). A podobne dodáva: „V dialógu s Bohom chápeme samých seba a nachádzame odpoveď na najhlbšie otázky, ktoré napĺňajú naše srdce. Božie slovo totiž nestojí proti človeku, neumŕtvuje jeho autentické túžby, ale, naopak, osvecuje ho, očisťuje a vedie k ich naplneniu. Aké dôležité je pre našu dobu objaviť, že len Boh odpovedá na smäd, ktorý je v srdci každého človeka! V súčasnosti sa, žiaľ, najmä na Západe rozšírila idea, že Bohu je cudzí život a problémy človeka a že dokonca jeho prítomnosť môže ohrozovať ľudskú autonómiu. V skutočnosti nám celá ekonómia spásy ukazuje, že Boh hovorí a zasahuje v dejinách človeka v jeho prospech, pre jeho integrálnu spásu(...) Práve Ježiš sa nám predstavuje ako ten, ktorý prišiel, aby sme mali život v hojnosti (porov. Jn 10, 10). Preto musíme vynaložiť všetko úsilie, aby sme ukázali Božie slovo v jeho otvorenosti pre naše problémy, ako odpoveď na naše otázky, rozšírenie našich hodnôt a zároveň ako naplnenie našich túžob. Pastoračná činnosť Cirkvi má jasne ukazovať, ako Boh vníma potreby človeka a počúva jeho volanie. Svätý Bonaventúra vo svojom Breviloquiu uisťuje, že „ovocím Svätého písma nie je len nejaká vec, ale plnosť večného šťastia. Veď práve Sväté písmo je knihou, v ktorej sú napísané slová večného života, a preto nielen veríme, ale aj vlastníme večný život, v ktorom uvidíme, budeme milovať a naplnia sa všetky naše túžby“ (VD b.23).
Boh nás teda nekonečne miluje. Nechce byť Bohom vzdialeným a cudzím, ale blízkym, aby ho človek mohol milovať. Boh je blízko nás...Ba dokonca chce byť v nás, chce byť súčasťou nášho života, našich plánov a spoločníkom na našich životných cestách. Aká má byť naša odpoveď? Iste je to predovšetkým ochota Boha počúvať, ale aj poslúchať. Bez podmienok a bez výhrad. Mojžiš bolestne konštatuje, že ľud, ktorý si Boh vyvolil, vedie ho, ochraňuje a sprevádza, tento ľud je „tvrdej šije“. Toto zvláštne pomenovanie chce vyjadriť tak známu ľudskú neochotu počúvať a konať podľa Božieho hlasu. Nie je to len problém toho ľudu, ktorého je Mojžiš vodcom a predstaviteľom. Je to problém aj nás ľudí dnešnej doby. Aj dnes sme svedkami skutočnosti, že mnohí odmietajú počúvať Boha, alebo si Božiu blízkosť vysvetľujú tak, že chcú oni sami diktovať podmienky, určovať pravidlá a nastavovať normy. Tiež existuje taký spôsob života, ktorý sa vedia akoby Boha nebolo. Tlak verejnej mienky, módne trendy či módne „výstrelky“ môžu natoľko zastrieť fakt Božej blízkosti, že človek s jeho prítomnosťou nechce počítať.
Kto však verí v Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, spoznáva v ňom dokonalý obraz Božej blízkosti a lásky. V sile Ducha Svätého, ktorý pôsobil od začiatku v apoštoloch, pôsobí aj v ľuďoch našich čias. Blízkosť Trojjediného Boha a jeho dobrotu sprítomňujeme vo svojom každodennom svedectve viery, v službe bratom a sestrám v skutkoch lásky, ktoré robíte drahí bratia a sestry aj dnes na rôznych miestach a rozličným spôsobom.