Konferencia o Charlesovi Darwinovi na Pápežskej gregoriánskej univerzite

Vatikán/Taliansko (30. mája, RV) – Dôležitý krok k vytvoreniu spoločného jazyka medzi vedou, filozofiou a teológiou, ktorý umožní nielen prekonať konflikty z minulosti, ale aj povzbudiť k budúcim výskumom v každom z týchto sektorov. Taký bol cieľ konferencie s názvom „Biologická evolúcia: fakty a teórie. Kritický pohľad na Pôvod druhov po 150 rokoch“. Konferencia sa uskutočnila na Pápežskej gregoriánskej univerzite v r.2009 pod patronátom Pápežskej rady pre kultúru. Záverečné akty tohto akademického stretnutia boli publikované práve v týchto dňoch.

„Cirkev nikdy neodsúdila ani Charlesa Darwina, ani jeho evolučnú teóriu. Akokoľvek, mnoho ľudí je dnes ešte stále presvedčených, že Cirkev sa stavia proti tejto vedeckej teórii“, povedal kardinál Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru počas predstavenia novej publikácie, ktorá na viac než 700 stranách zhrňuje jednotlivé príspevky, ktoré odzneli pred dvoma rokmi na interdisciplinárnom kongrese o biologickej evolúcii. Kardinál Ravasi ďalej zdôraznil, že množstvo konfliktov medzi vedou a vierou je čisto iluzórnych a založených jedine na ideologických tvrdeniach a že tieto odbory – s pomocou filozofie – si neodporujú, ale naopak sa oba vzájomne môžu obohatiť a pritom si zachovať vlastnú autonómnosť.

Počas predstavenia novej knihy zaznel aj príspevok Gennara Auletta, profesora filozofie na Pápežskej gregoriánskej univerzite, ktorý uviedol dôvody, prečo Cirkev musí prehĺbiť svoje vedecké poznatky, aby neriskovala svoju vlastnú kultúrnu marginalizáciu. Povedal: „Vedecké poznanie nie je nejakým druhotriednym poznaním, ktoré sa týka len akýchsi empirických a bezvýznamných poznatkov. Ono je poznávaním samotnej pravdy – v plnom význame slova – a je teda hodné toho, aby bolo brané vážne. Filozofia a teológia, ktoré nie sú schopné toto pochopiť a prijať, sa a priori odsudzujú na rýchlu smrť, pretože filozofia bez vedy riskuje, že upadne do čistého estetického relativizmu. Podceňovať to, čo nám veda hovorí o našom vesmíre by bolo skutočne veľkou chybou.“
Hlavným bodom prezentácie bol príhovor Wernera Harbera, predsedu Pápežskej akadémie vied, genetického mikrobiológa oceneného Nobelovou cenou za medicínu, o molekulárnom darwinizme. Švajčiarsky vedec v ňom zdôraznil možnosť pozitívne ovplyvňovať evolučné procesy – skrze genetické inžinierstvo – umožniac ekologický, ekonomický a sociálny globálny rozvoj. „Bohužiaľ“ – ako povedal – „tieto techniky sú dnes používané iba pre ekonomický zisk, zatiaľ čo sa zabúda na rešpektovanie biodiverzity a najmä etickosti celého prístupu.“ -ľr-