Homília pápeža Benedikta XVI.v Bazilike Santa Maria Maggiore
Vatikán (26. mája, RV) – Počas dnešnej večernej mariánskej pobožnosti v Bazilike
Santa Maria Maggiore pápež Benedikt XVI. predniesol homíliu, z ktorej vyberáme:
„Ctihodní
a drahí spolubratia, vitajte v tejto nádhernej bazilike, na mieste kde sa snúbi spiritualita
a umenie, aby sme spolu prežili tento intenzívny okamih modlitby, ktorým zasvätíme
materinskej ochrane Panny Márie, Matky jednoty celý Taliansky národ pri príležitosti
150 výročia politického zjednotenia krajiny. Táto iniciatíva bola pripravovaná podobnými
stretnutiami v jednotlivých diecézach. Aj týmto spôsobom vyjadrujete úsilie Cirkvi
byť blízkou životu tohto milovaného národa. Cítime sa zjednotení s každou komunitou,
hoci aj s tou najmenšou, v ktorej žije tradícia zasvätiť mesiac máj mariánskej úcte.
Táto tradícia nachádza vyjadrenia v mnohých spôsoboch: svätyne, kostoly, umelecké
diela, a predovšetkým modlitba posvätného ruženca, ktorou Boží ľud vzdáva vďaky za
dobrá, ktoré neustále prijíma od Pána, na príhovor Najsvätejšej Matky a zároveň žiada
o pomoc vo všetkých svojich ťažkostiach. Modlitba, ktorá má svoj vrchol v liturgii,
ktorej forma je uchovávaná v živej tradícii Cirkvi je vždy priestorom pre Boha: Jeho
konanie nás robí účastnými na dejinách spásy. Obzvlášť dnes večer sme v Máriinej škole
pozvaní nasledovať Ježišove kroky: Zostúpiť s ním do rieky Jordán, aby v nás Duch
Svätý upevnil krstnú milosť; zasadnúť za svadobný stôl v Káne Galilejskej a prijať
od neho „dobré víno“; vstúpiť do nazaretskej synagógy ako maličkí, ku ktorým
je nasmerovaná radostná zvesť o Božom kráľovstve; vystúpiť na horu Tábor, aby sme
prežili kríž vo veľkonočnom svetle; a nakoniec, byť vo večeradle účastní na novej
a večnej obete, ktorá anticipujúc nové nebo a novú zem pretvára celé stvorenie.
Táto
bazilika je na Západe prvou, ktorá bola zasvätená Panne Márii, Matke Božej. Keď som
do nej vstupoval, moje myšlienky sa vrátili späť, k prvému dňu roku 2000, keď blahoslavený
Jána Pavla II. v nej otvoril svätú bránu, zasvätiac Jubilejný rok Márii, aby bdela
nad cestou všetkých tých, ktorí sa pokladajú za pútnikov milosti a milosrdenstva.
Aj my sami sa cítime takými, túžiacimi prejsť cez prah tej najsvätejšej brány, ktorou
je Kristus a chceme prosiť Pannu Máriou, aby nás podopierala na našej ceste a orodovala
za nás. Pokiaľ ide o Božieho Syna, Kristus je vzorom človeka: je jeho najhlbšou pravdou,
lymfou, ktorá oživuje dejiny, ktoré by inak boli nevyhnutne ohrozené. Modlitba nám
pomáha spoznať v ňom centrum nášho života, zostávať v jeho prítomnosti, pripodobňovať
našu vôľu jeho vôli a robiť „čokoľvek nám povie“ (Jn 2,5), vedomí si jeho vernosti.
Toto je základná úloha Cirkvi, ním korunovanej mystickej nevesty, ako ju kontemplujeme
v jase apsidy tejto baziliky. Mária je týmto vzorom: je tou, ktorá nám nastavuje zrkadlo,
pozývajúc nás k tomu, aby sme spoznali našu vlastnú identitu. Jej život je výzvou,
aby sme priviedli všetko to, čím sme k počúvaniu a k prijatiu Slova a dospeli k tomu,
aby sme vo viere zvelebovali Pána. Jediná naša možná veľkosť je tá, ktorá sa vyjadruje
v synovskej poslušnosti. „nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,
38). Mária uverila: Ona je tou, „požehnanou“ (porov. Lk 1,42), ktorá je takou
preto, lebo uverila. (porov. Lk. 1 45)
Tieto vlastnosti jej srdca – počúvanie,
prijímanie, pokora, vernosť, vzdávanie chvál, očakávanie - korešpondujú z vnútornými
postojmi a gestami, ktoré vytvárajú aj kresťanský život. Nimi sa živí Cirkev, vedomá
si toho, že vyjadrujú presne to, čo Boh od nej očakáva.
Do bronzu svätej brány
tejto baziliky je vryté zobrazenie Efezského koncilu. Samotná stavba stojí na pôvodných
základoch z 5. storočia a viaže sa práve na toto ekumenické stretnutie z roku 431.
V Efeze, zjednotená Cirkev obránila a potvrdila Márii titul Theotókos, čiže Bohorodička:
titul, ktorý má kristologický obsah, odvoláva sa na mystérium vtelenia a vyjadruje
v Synovi jednotu ľudskej a Božskej prirodzenosti. Nakoniec je to samotná osoba Ježiša
z Nazaretu a okolnosti s ním spojené, ktoré osvetľujú Starý zákon a aj Marinu tvár.
Pod ochranu Matky jednoty zverujeme celý Taliansky ľud, aby mu Pán udelil
neoceniteľné dobrá pokoja a bratstva a tým solidárneho rozvoja. Kiež pomáha aj politickým
silám prežiť toto výročie zjednotenia ako príležitosť upevniť národnú svornosť a prekonať
akékoľvek protirečiace predsudky: aj rôzne legitímne pocity, skúsenosti a perspektívy
sa môžu zjednotiť v jednom širšom obzore, aby spolu hľadali to, čo skutočne prospeje
krajine. Kiež by Máriin príklad otvoril cestu spoločnosti, ktorá by bola spravodlivejšia,
zrelšia a zodpovednejšia, schopná znovu objaviť nesmiernu hodnotu ľudského srdca.
Kiež Bohorodička dodá odvahu mládeži, posilní rodiny, dodá útechu chorým, vyprosí
pre každého z nás dary Ducha Svätého a pomáha nám uznať a nasledovať aj v tomto čase
Pána, ktorý je skutočným dobrom života, pretože On je samotným životom“. –ľr, pd-