90. výročie založenia Katolíckej univerzity v Miláne
Vatikán (21. mája, RV) - Dnes o 9.30 celebroval milánsky arcibiskup kardinál
Dionigi Tettamanzi v Bazilike svätého Petra v Ríme slávnostnú sv. omšu pri príležitosti
90. výročia založenia Katolíckej univerzity Najsvätejšieho srdca v Miláne. Študenti,
profesori i ostatný personál katolíckej univerzity, spolu s rodinami, pricestovali
do Ríma, aby spolu s pápežom oslávili toto výročie. O 12-tej hodine prijal pápež Benedikt
XVI. v Aule Pavla VI. milánskeho arcibiskupa, ako aj všetkých pútnikov na osobitnej
audiencii. Pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore na audiencii povedal: „Viera
a kultúra sú neoddeliteľne spojené. No súčasný dôraz na „produktívne“ vedné disciplíny,
najmä v technologických a ekonomických odvetviach, ktoré sú poznačené rapídnym rozvojom,
je sprevádzaný redukovaním ľudských obzorov iba na úroveň toho, čo sa dá odmerať.
Humanistické vedy sa zdajú byť postihnuté „postupným úpadkom“ a súčasná
kultúra sa snaží posunúť náboženstvo mimo hraníc racionality. Keďže empirické vedy
monopolizujú oblasť rozumu, zdá sa, akoby už viac nebolo dôvodov prečo veriť. Preto
náboženská dimenzia býva vyhnaná iba do sféry vlastného zmýšľania a súkromia.“ Pápež
práve v tomto kontexte zdôraznil úlohu Katolíckej univerzity, ako „schola humanitas“,
v ktorej sa pestuje „poznanie života“ a odovzdáva sa poznanie skutočných
životných hodnôt. „Kresťanská perspektíva“, povedal Svätý Otec, „neprotirečí
vedeckému poznaniu a objavom ľudského umu. Naopak, je horizontom zmyslu, cestou k
plnej pravde a vedie k autentickému rozvoju.“ „Katolícka univerzita je preto
povolaná k tomu, aby sa stala miestom, v ktorom sa zhmotní mimoriadnym spôsobom
toto otvorenie sa pre vedomosti, túžba po pravde, záujem o históriu človeka, ktoré
charakterizujú autentickú kresťanskú spitirualitu.“ „Bez orientácie
smerom k pravde, bez pokorného a odvážneho postoja hľadania pravdy sa každá kultúra
postupne rozpadá, upadá do relativizmu a stráca sa v pominuteľnosti dejín. Naopak
slúžiť človeku znamená realizovať pravdu v láske. Znamená milovať život, vždy ho rešpektovať,
počnúc situáciami, v ktorých je najzraniteľnejšia a bezbranná. Toto je našou úlohou,
obzvlášť v časoch krízy: dejiny ukazujú, že dôstojnosť človeka bola plne uznaná až
vo svetle kresťanskej viery.“ –ľr-