Zamyslenie na 5. veľkonočnú nedeľu

Zamyslenie nad liturgickými čítaniami nastávajúcej 5. veľkonočnej nedele pripravil Juraj Vittek, duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme:

Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.

Liturgia Slova nasledujúcej nedele nám v prvom čítaní zo Skutkov Apoštolských ponúka scénu zo života prvotnej Cirkvi, ktorá rieši konkrétny pastoračný problém. Ide o konflikt ohľadom „obsluhovania pri stoloch“, čo boli vlastne prejavy lásky kresťanskej komunity smerom k jej sociálne krehkým členom. Spor vznikol medzi dvoma skupinami kresťanov: „Hebrejmi“ a „Helenistami“. Helenisti, teda Židia pochádzajúci z gréckeho prostredia a majúci grécku kultúru, sa cítili byť zanedbávaní v kresťanskej komunite zväčša zloženej zo Židov domácej hebrejskej kultúry. Samotný konflikt prezrádza, že Cirkev bola autenticky preniknutá duchom lásky a služby. Aj v Cirkvi však, tak ako v každom autentickom spoločenstve, prirodzene vznikajú aj nezhody a v každom diele sa prejavia aj ľudské hranice a nedostatky. Ako to riešia apoštoli? Nesústredia sa len na vyriešenie problémov spolužitia v kresťanskej komunite, ale prekvapivo sa sústredia na niečo, čo konkrétne nerieši vzniknutú situáciu – modlitbu a Božie Slovo! Je to veľká lekcia pre naše dnešné kresťanské komunity, farnosti, diecézy! Najmä my pastieri sme často tlačení okolnosťami, aby sme riešili veľa konkrétnych problémov života našich spoločenstiev. Kňazi i biskupi sú často zavalení v množstve administratívnych, ekonomických, organizačných starostí o im zverené komunity. Potrebujeme počuť slová apoštolov: Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.
Nesmieme zabudnúť, čo je životabudičom Cirkvi, z čoho sa Cirkev rodí, z čoho sa živí a formuje. Je to Božie Slovo, ktoré sa dotýka ľudských sŕdc. Biskupi celého sveta, zídení pred tromi rokmi na 12. generálnom zasadnutí Synody biskupov, podobne ako apoštoli v situácii opísanej v Skutkoch apoštolských, spoločne upriamili pozornosť na význam Božieho Slova pre Cirkev. Výsledkom tejto synody je postsynodálny dokument pápeža Benedikta XVI., ktorý nesie názov Verbum Domini, „Pánovo Slovo“. Hneď v úvode tohto dokumentu čítame: „Neexistuje naliehavejšia priorita, ako je táto: znovu otvoriť dnešnému človeku prístup k Bohu, k Bohu, ktorý hovorí a dáva nám svoju lásku, aby sme mali život v hojnosti (porov. Jn 10, 10).“ (č. 2). Keď sme zavalení problémami, ktoré treba na všetkých úrovniach života Cirkvi riešiť, potrebujeme v prvom rade zorganizovať priestor pre Božie Slovo, ktoré je živé a účinné a pôsobí vo veriacich, pretože, ako čítame v tej istej postsynodálnej exhortácii, „Cirkev sa totiž zakladá na Božom slove, z neho sa rodí a žije. Cez celé stáročia jej dejín v ňom Boží ľud vždy nachádzal svoju silu a aj dnes cirkevné spoločenstvo žije z počúvania, slávenia a zo štúdia Božieho slova.” (č. 3).
Rímska Kongregácia Oratória svätého Filipa Neriho, v ktorej teraz prechodne žijem, pripravuje na budúci týždeň oslavu sviatku svojho zakladateľa a spolupatróna Ríma v kostole Chiesa Nuova, kde je pochovaný. Sv. Filip Neri si veľmi dobre uvedomoval prioritu Božieho Slova v živote Cirkvi. Nechcel na seba brať žiadne cirkevné úrady a radšej sa zriekol dokonca i príjmu, aby mal potrebnú voľnosť venovať sa Božiemu Slovu a modlitbe. Jeho geniálnym vynálezom, ktorý priniesol účinnú duchovnú obnovu Cirkvi v Ríme, bolo práve Oratórium, priestor, kde mohli veriaci intenzívne počúvať Božie Slovo, zapaľovať sa ním a stretať sa so živým Kristom v
modlitbe. Oratórium bol priestor, kde sa živé Božie Slovo v rodinnom rozhovore dotýkalo ľudských sŕdc. Oratórium prinášalo aj konkrétne ovocie služby lásky, napríklad pravidelná služba v rímskych nemocniciach pre nevyliečiteľne chorých, ale strom, z ktorého rástlo akékoľvek duchovné ovocie, bol osobný kontakt s Božím Slovom v atmosfére modlitby.
Ak nechceme, aby sa naše cirkevné spoločenstvá utopili v množstve konkrétnych a praktických organizačných starostí, potrebujeme všetci, laickí veriaci i kňazi, počuť slová o pravom poslaní pastierov Cirkvi: Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo. Naše pastoračné organizovanie musí smerovať k takémuto riešeniu: My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova. Spomeňme si, čo bolo na počiatku nášho povolania, našich rozhodnutí pre akékoľvek dobré dielo v Cirkvi? Nebolo to živé Božie Slovo, ktoré sa dotklo našich sŕdc? Aj blahoslavený pápež Ján Pavol II. nám zanechal vo svojom prorockom liste Novo Millennio Ineunte túto výzvu: „Nepochybnou prioritou pre Cirkev na začiatku nového tisícročia je živiť nás Božím slovom.” (Novo Millennio ineunte, č. 40). Cirkevné komunity, diecézy, či farnosti, v ktorých sa dáva priorita Božiemu Slovu uprostred všetkých konkrétnych organizačných starostí, vykračujú správnou nohou. Aj dnes potrebujeme apoštolov, ktorí by sa celkom venovali modlitbe a službe slova.