Homília pápeža Benedikta XVI. počas svätej omše v Parco san Giuliano v Mestre

Vatikán/Taliansko (8. mája, RV) – Dnešnú eucharistickú slávnosť, so začiatkom o 10.00 hod. v parku San Giuliano v Mestre, celebroval pápež Benedikt XVI. v taliančine a v
latinčine spolu so 40 biskupmi a viac ako 600 kňazmi, diakonmi a seminaristami diecézy Triveneto. Zadnú stenu pódia tvorila veľká reprodukcia mozaiky nachádzajúcej sa v interiéri Baziliky sv. Marka. Veľmi pôsobivé boli liturgické spevy počas slávnosti v podaní 1 066 spevákov zo všetkých benátskych zborov pod vedením dirigenta Alessia Randona. Hudbu k tejto slávnosti zložil Don Italo Bianchi, svetoznámy skladateľ posvätnej hudby. V homílii Svätý Otec povedal:
„Drahí bratia a sestry, mám veľkú radosť z toho, že dnes môžem byť s vami a
sláviť – spolu s vami a pre vás – túto Eucharistiu. Je dôležité, že za miesto konania tejto liturgie bolo vybrané Parco San Giuliano, teda priestranstvo, kde sa obyčajne nekonajú náboženské obrady, ale kultúrne a hudobné vystúpenia. Dnes toto priestranstvo hostí vzkrieseného Ježiša, skutočne prítomného v jeho slove, v zhromaždení Božieho ľudu a v jeho pastieroch a výnimočným spôsobom potom v jeho tele a krvi. Srdečne zdravím vás, drahí bratia biskupi spolu s kňazmi a diakonmi, vás rehoľníkov a rehoľníčky, laikov a osobitným spôsobom tiež chorých a slabých, ktorí sú tu prítomní v sprievode UNITALSI. Ďakujem za vaše vrelé prijatie! Srdečne zdravím patriarchu, kardinála Angela Scolu, ktorému ďakujem za pôsobivé slová v úvode svätej omše. Chcem sa tiež s úctou obrátiť na primátora, ministra kultúry a ministra sociálnych vecí reprezentujúcich taliansku vládu a ďalších občianskych a vojenských predstaviteľov, ktorí poctili svojou prítomnosťou toto naše stretnutie. Vrelá vďaka patrí všetkým tým, ktorí ochotne ponúkli svoju spoluprácu na príprave a priebehu mojej pastoračnej návštevy. Z celého srdca ďakujem.

Evanjelium 3. veľkonočnej nedele predstavuje epizódu o emauzských učeníkoch (porov. Lk 24, 13-35), príbeh, ktorý nás nikdy neprestane udivovať a dojímať. Táto epizóda ukazuje, ako Ježiš pôsobí na
svojich učeníkov: obracia ich zo zúfalstva k nádeji; zo smútku k radosti a je to tiež obrátenie k životu v spoločenstve. Ak sa hovorí o obrátení, myslí sa niekedy iba na jeho náročný aspekt odvrátenia a zrieknutia. Kresťanská konverzia je však predovšetkým zdrojom radosti, nádeje a lásky. Je vždy dielom zmŕtvychvstalého Krista, Pána života, ktorý získal pre nás túto milosť svojím utrpením a udelil svojím zmŕtvychvstaním.

Drahí bratia a sestry! Prišiel som medzi vás ako rímsky biskup a pokračovateľ Petrovskej služby, aby som vás utvrdil vo vernosti Evanjeliu vo vzájomnom spoločenstve. Prišiel som zdieľať spolu s biskupmi a kňazmi túžbu misijného poslania, ktoré nás má všetkých spájať v ozajstnej a dobre koordinovanej službe Božiemu kráľovstvu. Vy, ktorí ste tu dnes prítomní, reprezentujete cirkevné spoločenstvá, ktoré vzišli z materskej Cirkvi v Aquileii. Rovnako ako v minulosti, kedy sa tieto cirkevné komunity vyznačovali apoštolskou horlivosťou a pastoračným dynamizmom, tak dnes je takisto potrebné odvážne brániť pravdu a jednotu viery. Je treba ukázať nádej modernému človeku, ktorý je nezriedka zavalený rozsiahlymi a znepokojujúcimi problémami, ktoré spôsobujú krízu samotných základov jeho bytia i jednania.

Vy žijete v kontexte, v ktorom sa kresťanstvo prezentuje ako viera, ktorá v priebehu storočí sprevádza mnohé národy počas prenasledovaní a ťažkých skúšok. Veľavravným výrazom tejto viery sú rozmanité a všade rozšírené svedectvá: kostoly, umelecké diela, nemocnice, knižnice, školy; samotné prostredie vašich miest, ako i dedinských i horských oblastí, je posiate odkazmi na Krista. Napriek tomu však dnes hrozí, že existencia Krista bude vyprázdnená zo svojej pravdy a zo svojho najhlbšieho obsahu; hrozí, že sa stane horizontom, ktorý objíma život iba povrchne a skôr len v kultúrnych a sociálnych aspektoch; hrozí, že bude redukovaná na kresťanstvo, v ktorom skúsenosť viery v ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Ježiša už nebude osvecovať existenciálnu púť podobne ako sme to počuli v dnešnom Evanjeliu o dvoch emauzských učeníkoch, ktorí sa po Ježišovom ukrižovaní vracajú domov, ponorení do pochybností, smútku a sklamania. Tento postoj sa, bohužiaľ, šíri tiež vo vašom kraji a deje sa to vtedy, ak sa dnešní učeníci vzďaľujú od Jeruzalema ako od miesta ukrižovania a zmŕtvychvstania, teda ak už neveria v Pánovu moc a živú prítomnosť. Problém zla, bolesti a utrpenia, problém nespravodlivosti a spolužitia, strach pred druhými, pred cudzincami, ktorí prichádzajú do našich krajín z ďaleka a akoby útočili proti tomu, čím sme my, vedú dnešných kresťanov k tomu, že si smutne hovoria: my sme dúfali, že Pán nás oslobodí od zla, bolesti, utrpenia, strachu, nespravodlivosti.

Je teda pre každého z nás nevyhnutné, aby sme sa ako obaja emauzskí učeníci nechali poučiť od Ježiša predovšetkým načúvaním a láskou k Božiemu slovu, čítanému vo svetle veľkonočného tajomstva tak, aby zohrialo naše srdce, osvetlilo našu myseľ a pomohlo nám interpretovať životné udalosti a dať im zmysel. Potom je potrebné sadnúť si k stolu s Pánom, stať sa jeho hosťami, aby nám jeho skromná prítomnosť vo sviatosti jeho tela a jeho krvi vrátila pohľad viery a pozerali sa na všetko a na všetkých očami Boha, vo svetle jeho lásky. Zostávať s Ježišom, ktorý zostal s nami, osvojiť si životný štýl darovania, zvoliť si spolu s ním logiku spoločenstva, solidaritu a zdieľanie medzi sebou. Eucharistia je maximálny výraz daru, ktorým Ježiš dáva seba samého s ustavičnou pozvánkou, aby sme svojou existenciou žili v eucharistickej logike v darovaní sa Bohu i ľuďom.

Evanjelium tiež poukazuje na to, že obaja učeníci po tom, ako spoznali Ježiša pri lámaní chleba, „vydali sa ešte v tú hodinu na cestu a vrátili sa do Jeruzalema“ (porov. Lk 24, 33). Cítili potrebu vrátiť sa do Jeruzalema a hovoriť o svojom mimoriadnom zážitku, o stretnutí so zmŕtvychvstalým Pánom. Je potrebné vyvinúť mimoriadne úsilie, aby každý kresťan tu, na severovýchode (Talianska), rovnako ako v každej inej časti sveta, bol premenený na svedka, ktorý je odhodlaný ohlasovať rozhodne a radostne udalosť smrti a zmŕtvychvstania Krista. Viem o starostlivosti, ktorú v
Cirkvách Triveneta vynakladáte na hľadanie a chápanie srdca moderného človeka v snahe uviesť ho do súladu so starobylými kresťanskými tradíciami; snažíte sa načrtnúť programové línie novej evanjelizácie, bedlivo si všímajúc početné výzvy súčasnej doby a premýšľajúc o budúcnosti tohto regiónu. Rád by som svojou prítomnosťou podporil vaše dielo a dodal všetkým dôveru v intenzívny pastoračný plán, predložený vašimi pastiermi v očakávaní plodného nasadenia všetkých zložiek cirkevného spoločenstva.

Aj ľud tradične katolícky môže v negatívnom zmysle zaznamenať alebo takmer podvedome asimilovať nepriaznivé dopady kultúry, ktorá podsúva takýto spôsob myslenia, ktorým je posolstvo Evanjelia otvorene odmietané alebo skryto blokované. Viem, aká veľká bola a naďalej je vaša snaha hájiť nepominuteľné hodnoty kresťanskej viery. Povzbudzujem vás, aby ste nikdy nepodľahli opakovaným pokušeniam hedonistickej kultúry a vábeniam materialistického konzumizmu. Prijmite výzvu apoštola Petra, obsiahnutú v dnešnom druhom čítaní, a „žite v bázni po dobu vášho vyhnanstva“ (1Pt 1, 17); výzvu, ktorá sa konkretizuje v živote intenzívne prežívanom na cestách nášho sveta spolu s vedomím cieľa, ku ktorému spejeme: jednote s Bohom v Kristovi ukrižovanom a zmŕtvychvstalom. Naša viera a naša nádej smerujú k Bohu (porov. 1Pt 1, 21); smerujú k Bohu, pretože v ňom korenia, sú založené na jeho láske a jeho vernosti. Vaše Cirkvi v uplynulých storočiach zakúsili bohatú tradíciu svätosti a veľkodušnej služby bratom vďaka pôsobeniu horlivých kňazov, rehoľníkov a rehoľníc činného i kontemplatívneho života. Ak chcem načúvať ich duchovnému odkazu, nie je ťažké rozpoznať osobnú a nezameniteľnú výzvu, ktorú nám adresujú: Buďte svätí! Urobte Krista stredom svojho života! Na ňom budujte svoju existenciu. V Ježišovi nájdete silu, ako sa druhým otvoriť a ako podľa ich príkladu zo samých seba urobiť dar pre celé ľudstvo.

V okolí Aquilei sa ocitli ľudia rôznych jazykov a kultúr. Spojili ich nielen politické požiadavky, ale predovšetkým viera v Krista a civilizácia inšpirovaná evanjeliovou náukou, civilizácia lásky. Cirkvi zrodené v Aquilei sú dnes povolané upevniť autentickú duchovnú jednotu osobitne vo svetle fenoménu imigrácie a nových prebiehajúcich geopolitických zmien. Kresťanská viera zaiste môže prispieť ku konkrétnosti takéhoto plánu, ktorý sa týka harmonického a integrálneho rozvoja človeka a spoločnosti, v ktorej žije. Svojou prítomnosťou medzi vami chcem preto vyjadriť hlbokú podporu snahám, ktoré povedú k uľahčeniu solidarity medzi vašimi diecézami na severovýchode Talianska. A rovnako chcem povzbudiť každú iniciatívu smerujúcu k prekonaniu rozdelení, ktoré by mohli vyprázdniť konkrétnu túžbu po spravodlivosti a pokoji.

Takéto je moje želanie, bratia. Toto je modlitba, ktorou sa obraciam k Bohu za vás všetkých a vyprosujúc nebeský príhovor Panny Márie a mnohých svätých a blahoslavených, z ktorých by som rád spomenul sv. Pia X. a bl. Jána XXIII., ale tiež ctihodného Giuseppeho Tonioliho, ktorého beatifikácia sa blíži. Títo žiariví svedkovia Evanjelia sú najväčším bohatstvom vášho regiónu: nasledujte ich príklad a ich náuku v spojení s dnešnými nárokmi. Majte dôveru: Pán vstal z mŕtvych a ide spolu s vami, včera, dnes a naveky.“ -pd-