Pápež Benedikt XVI. účastníkom IX. Medzinárodného kongresu o liturgii

Vatikán (6. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. prijal dnes v Klementínskej sále na osobitnej audiencii 250 členov IX. medzinárodného kongresu o liturgii, ktorý sa koná v Ríme pri príležitosti 50. výročia vzniku Pápežského liturgického inštitútu sv. Anzelma.

Vo svojom príhovore poukázal na významný prínos blahoslaveného Jána XXIII., ktorý krátko pred Druhým vatikánskym koncilom dal impulz k novému rozvoju v oblasti liturgie. Benediktínska fakulta na Aventíne sa stala centrom pre štúdium liturgie, a tak zabezpečila pevný základ pre liturgickú reformu, ktorú neskôr priniesol koncil. Potom Benedikt XVI. pokračoval:

„Drahí priatelia, názov kongresu vybraný pre tento jubilejný rok je veľmi príznačný: «Pápežský liturgický inštitút medzi pamäťou a proroctvom». Pokiaľ ide o «pamäť», musíme konštatovať bohaté ovocie inšpirované Duchom Svätým v priebehu pol storočia a za to ďakujeme Darcovi všetkého dobra.
K «pamäti» patrí samotná existencia Pápežského liturgického inštitútu, ktorý svojou päťdesiatročnou akademickou liturgickou formáciou ponúkol svoj mimoriadny príspevok Cirkvi zaoberajúcej sa Druhým vatikánskym koncilom. Ide o formáciu ponúknutú vo svetle slávenia svätých tajomstiev, komparatívnych liturgických vied, Božieho slova, liturgických prameňov, magistéria Cirkvi, histórie ekumenických inštancií a antropológie. Vďaka tejto dôležitej formačnej práci je dnes vysoký počet absolventov v
službe Cirkvi. Títo absolventi v rôznych častiach sveta pomáhajú Božiemu ľudu prežívať liturgiu ako výraz modliacej sa Cirkvi, ako prítomnosť Krista v uprostred ľudu a ako mimoriadnu činnosť v dejinách spásy. Skutočne, koncilové dokumenty vnášajú plné svetlo do teologického a ekleziologického charakteru liturgie. V slávení sa súčasne realizuje zjavenie Pána a zjavenie Cirkvi, dva rozmery ktoré sa zjednocujú v liturgickom zhromaždení, kde Kristus sprítomňuje veľkonočné tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania a Boží ľud naplno čerpá z prameňov spásy. V liturgickej činnosti Cirkvi spočíva prítomnosť Krista: to, čo uskutočnil počas svojej historickej prítomnosti medzi ľuďmi, v tom pokračuje prostredníctvom sviatostného pôsobenia, ktorého centrom je Eucharistia.
Výrazom «proroctvo» sa pohľad otvára k novým horizontom. Liturgia presahuje samotnú «reformu koncilu» (porov. Sacrosanctum Concilium, 1), ktorej cieľom v podstate nebola zmena obradov a textov, ale skôr obnova zmýšľania. Cieľom reformy bolo predovšetkým umiestniť do centra kresťanského života a pastorácie slávenie veľkonočného tajomstva Krista. Bohužiaľ, možno i kvôli nám, pastierom a odborníkom, sa liturgia stala viac objektom reformy, ako subjektom schopným obnoviť kresťanský život. Subjektom, v ktorom «existuje úzke a organické puto medzi liturgickou obnovou a obnovou celého života Cirkvi. Cirkev čerpá z liturgie silu pre svoj život». Pamätal na to i blahoslavený Ján Pavol II. v apoštolskom liste Vicesimus quintus annus, v ktorom liturgiu vníma ako pulzujúce srdce každej činnosti Cirkvi. A Boží služobník Pavol VI, odvolávajúc sa na úctu k Cirkvi, súhrnným výrazom dosvedčuje: «Z lex credendi prechádzame k lex orandi, a toto nás vedie k lux operandi et vivendi » (Príhovor 2. februára 1970).“

Na záver svojho príhovoru účastníkom IX. Medzinárodného kongresu o liturgii Svätý Otec vyjadril presvedčenie, že táto Fakulta posvätnej liturgie bude pokračovať s obnoveným elánom v službe Cirkvi, s vernosťou k bohatej a cennej liturgickej tradícii a v duchu reformy Druhého vatikánskeho koncilu. Osobitne sa pozastavil pri koncilovom dokumente Sacrosanctum Concilium. Na príhovor Panny Márie, Matky Cirkvi, v spoločenstve s oslávenou Cirkvou a patrónmi sv. Benedikta a sv. Anzelma, udelil na záver Benedikt XVI. všetkým svoje Apoštolské požehnanie. –pd-