Vatikán (26. apríla) – „Kritériom, ktoré sprevádzalo každé Ježišovo
rozhodnutie počas celého jeho života, bola jeho pevná vôľa milovať Otca“,
uviedol pápež v stredu počas generálnej audiencie venovanej Veľkonočnému trojdniu.
Svätý Otec ďalej zdôraznil rozdiel v postoji Ježiša a Sokrata pred smrťou. Na tento
rozdiel sa zameral aj hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi vo svojom pravidelnom
editoriáli pre Vatikánske televízne centrum:
V stredu počas Veľkého týždňa
na generálnej audiencii, pápež odkloniac sa od pripraveného textu, sa spontánne vyjadril
o Ježišovej modlitbe v Getsemanskej záhrade. Meditujúc s hlbokou spoluúčasťou o úzkosti
Ježiša, o jeho strachu zo smrti, zdôraznil veľký rozdiel medzi Ježišom a Sokratom.
My všetci obdivujeme odvahu a sebaovládanie antického gréckeho mudrca, ktorého nám
jeho žiak Platón dôsledne opísal v nezabudnuteľných dielach. Avšak jeho nadľudskosť,
s ktorou reaguje v súvislosti s úzkosťou ho v istom zmysle vzďaľujú od skutočnej biedy
a krehkosti obyčajného človeka, ktorý sa nachádza tvárou v tvár smrti. Ježiš však
nie tak, ktorý bol skutočne jedným z nás. Božia láska zostupuje až na dno priepasti,
aby nás všetkých vyzdvihla dohora. Paradoxne práve táto stať z Evanjelia – Getsemanská
záhrada – ktorá je možno tou najtajomnejšou a najprekvapivejšou, sa premieňa na niečo,
čo môže dať tú najväčšiu útechu toľkej bezhraničnej bolesti ľudstva všetkých čias.
Bezhraničná bolesť, ale aj bezhraničná láska. Práve preto môžeme hovoriť o „spáse“
a môžeme v ňu uveriť v našom tele, v našom živote i v našej smrti. Pápež – odpovedajúc
na Veľký piatok na otázky, ktoré mu prišli z rôznych častí sveta – povedal, že v Eucharistii
sa nás dotýka zmŕtvychvstalé Ježišovo telo a vstupuje do nás, aby premenil náš život
na jeho nový život. Umučenie a Vzkriesenie, najväčší dar Boha nám ľuďom na našej ceste.
–mk-