Benedikt XVI. pred modlitbou Raduj sa nebies kráľovná

Vatikán (25. apríla, RV) – Modlitba Raduj sa nebies kráľovná dnes zaznela na nádvorí apoštolského paláca v Castel Gandolfe, kam sa pápež Benedikta XVI. premiestnil po včerajšom požehnaní Urbi et orbi. Svätý Otec začal príhovor starovekým veľkonočným pozdravom: Pán skutočne vstal z mŕtvych. Aleluja:

Drahí bratia a sestry!
Surrexit Dominus vere! Alleluja! Pánovo zmŕtvychvstanie znamená obnovu našej ľudskej prirodzenosti. Kristus zvíťazil nad smrťou, ktorú spôsobil náš hriech a privádza nás späť k večnému životu. Z tejto udalosti vychádza život celej Cirkvi a samotná existencia kresťanov. Čítame to práve dnes, v Pondelok anjela, v prvom misijnom prejave rodiacej sa Cirkvi: „Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila, a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete.“ (Sk 2, 32-33) Jedným z charakteristických znakov viery vo vzkriesenie je pozdrav medzi kresťanmi vo veľkonočnom období, inšpirovaný starovekým liturgickým hymnom: „Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal z mŕtvych!". Je vyznaním viery a životnej horlivosti, rovnakej ako u žien opísaných v evanjeliu svätého Matúša: „A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ (Mt 28,9-10) „Celá Cirkev,“ píše Boží služobník Pavol VI., „dostala poslanie evanjelizovať a činnosť každého je dôležitá pre celok. Ona zostane ako znamenie súčasne zastreté i osvetlené novou prítomnosťou Ježiša, jeho odchodom a jeho prebývaním medzi nami. Ona ju predlžuje a
pokračuje v nej.“ (Es. Ap. Evangelii Nuntiandi, 8. december 1975, 15: AAS 68 [1976],14.)

Ako môžeme stretnúť Pána a stávať sa stále viac jeho autentickými svedkami? Sv. Maxim z Turína hovorí: „Ktokoľvek chce prísť k Spasiteľovi, najprv ho musí umiestniť svojou vlastnou vierou po pravici božstva a z presvedčenia vlastného srdca ho umiestniť v nebi." (Sermo XXXIX a, 3: CCL 23, 157) To znamená, že sa musí naučiť neustále obracať svoj pohľad mysle i srdca smerom k Božím výšinám, kam Kristus vystúpil. V modlitbe a poklone teda Boh stretáva človeka. Teológ Romano Guardini uvádza, že „poklona nie je niečím vedľajším, sekundárnym ... ale konečným záujmom a zmyslom bytia. V adorácii človek spoznáva zmysel pravosti, jednoduchosti a svätosti.“ (La Pasqua, Meditazioni, Brescia 1995, 62) Iba vtedy, ak sa obraciame k Bohu, ak sa k nemu modlíme, môžeme odhaliť najhlbší zmysel nášho života a naša každodenná cesta bude osvetlená svetlom Zmŕtvychvstalého.

Drahí priatelia, Cirkev na východe i na západne dnes slávi svätého Marka evanjelistu, múdreho ohlasovateľa Slova a autora doktríny o Kristovi - ako sa v dávnych dobách hovorilo. Je tiež patrónom mesta Benátok, kde, ak Boh dá, uskutočním pastoračnú návštevu v dňoch 7. a 8. mája. Prosme teraz Pannu Máriu, aby nám pomohla plniť verne a s radosťou poslanie, ktoré každému z nás vzkriesený Pán zveruje.

Preložil Peter Dufka