Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Vatikán (3. apríla, RV) – Približne 50 tisíc veriacich sa zišlo na Námestí sv. Petra , aby sa spoločne so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána a vypočuli si jeho príhovor, v ktorom vychádzal z evanjelia 4. pôstnej nedele. Povedal:

Drahí bratia a sestry!Pôstna doba, ktorú prežívame, je osobitným časom milosti, v priebehu ktorého môžeme zažiť dar Božej dobrotivosti voči nám. Liturgia tejto nedele, nazvaná Laetare, nás pozýva k radosti, ako to naznačuje úvodná antifóna slávenia Eucharistie: „Raduj sa, Jeruzalem, zhromaždite sa všetci, čo ste si ho obľúbili; jasajte, čo ste boli
zarmútení, plesajte a čerpajte z bohatých zdrojov útechy“ (porov. Iz 66,10 - 11). Aký je skutočný a hlboký dôvod tejto radosti? Odpovedá nám na to dnešné evanjelium, v ktorom Ježiš uzdravuje človeka slepého od narodenia. Otázkou, ktorou sa Pán Ježiš obracia na toho, ktorý bol slepý, dosahuje príbeh svoj vrchol: „Ty veríš v Syna človeka?“ (Jn 9, 35). Ten muž spoznáva v udalosti znamenie uskutočnené Ježišom a prechádza od svetla očí k svetlu viery: „Verím, Pane“ (Jn 9, 38). Je potrebné poukázať na to, ako jednoduchý a úprimný človek postupne dovršuje cestu viery: najprv stretáva Ježiša ako jedného z mnohých, potom v ňom spoznáva „proroka“ a nakoniec sa jeho oči otvoria a vyhlasuje ho za „Pána“. V protiklade s vierou uzdraveného slepca stojí zatvrdnutosť sŕdc farizejov, ktorí nechcú uznať zázrak, pretože odmietajú prijať Ježiša ako Mesiáša. Dav však ďalej diskutuje o udalosti a zostáva vzdialený a ľahostajný. Samotných rodičov slepého ovláda strach z mienky ostatných.
Aký postoj zaujmeme my pred Ježišom? I my sme sa z dôvodu Adamovho hriechu narodili „slepí“, ale pri krste sme boli osvietení milosťou Krista. Hriech zranil ľudstvo osudom temnoty smrti, ale v Kristovi žiari novosť života a cieľ, ku ktorému sme povolaní. V ňom, posilnení Duchom Svätým, dostávame silu na prekonanie zla a konanie dobra. Skutočne, kresťanský život je nepretržité zjednocovanie sa s Kristom, obrazom nového človeka, na dosiahnutie plného spoločenstva s Bohom. Pán Ježiš je „svetlo sveta“ (Jn 8, 12), pretože v ňom „žiari poznanie Božej slávy.“ (porov. 2 Kor 4, 6), ktoré neustále v celých dejinách zjavuje, aký je zmysel ľudskej existencie. V obrade krstu, v odovzdávaní sviec odpálených z veľkej veľkonočnej sviece, ktorá je symbolom vzkrieseného Krista, je znamenie, ktoré pomáha pochopiť, čo je sviatosť. Ak sa náš život nechá osvetliť tajomstvom Krista, zakúsi radosť z oslobodenia od všetkého, čo ohrozuje jeho naplnenie. V týchto dňoch, keď sa pripravujeme na Veľkú noc, oživme v nás dar, ktorý sme dostali pri krste, ten plameň, ktorému niekedy hrozí, že zhasne. Žime ho modlitbou a láskou k blížnym.

Panne Márii, Matke Cirkvi, zverme pôstne putovanie, aby všetci mohli stretnúť
Krista, Spasiteľa sveta.
Preložil Peter Dufka