„Nádvorie pohanov“ a videoposolstvo Benedikta XVI.
Rubrika, v ktorej
vás pomyselne pozývame na Nádvorie pohanov
Obraz nádvoria pohanov – jedného
z viacerých nádvorí Jeruzalemského chrámu – vybral Svätý Otec na označenie rovnomennej
iniciatívy Pápežskej rady pre kultúru kvôli hlbokej symbolike tohto miesta. Nádvorie
pohanov bolo miestom, kam mohol prísť aj príslušník iného ako židovského národa, teda
cudzinec, ich rečou povedané „pohan“, ale aj ľudia exkomunikovaní, teda každý, kto
nemohol vstúpiť do posvätného priestoru chrámu. Tu, na Nádvorí pohanov - ako je zaužívaný
preklad jeho pomenovania, čo by možné preložiť aj ako nádvorie národov -, mali predsa
len možnosť dostať sa do blízkosti Svätyne, stretnúť sa so znalcami Písma a klásť
im otázky. Nádvorie pohanov bolo teda miestom dialógu veriacich a neveriacich. A práve
to má znamenať Nádvorie pohanov dnes: priestor pre všetkých, priestor, kde sa budú
cítiť slobodne, v blízkosti posvätného miesta, ale bez toho, aby museli doň vstúpiť,
priestor na dialóg, ale v úplnej slobode s rešpektom k tomu druhému, v postoji načúvania.
Pápež Benedikt XVI. vo vianočnom príhovore Rímskej kúrii v r. 2009 povedal, že tento
nový priestor má slúžiť tým, ktorí hľadajú, ako sa priblížiť k Bohu a – ako sám uviedol
– inšpirovaný bol návštevou Českej republiky, kde boli jeho slová prijímané, napriek
tomu, že viac ako polovica obyvateľov sa tu vyhlasuje za neveriacich. Poďme k slovám
Svätého Otca, ktoré 25. marca 2011 adresoval „národom“ na veľkom priestranstve pred
katedrálou Notre Dame. Hneď v úvode zdôraznil, že už niet vylúčenia, ide o dialóg,
o spoločné hľadanie cesty a citoval z Listu sv. Pavla Efezanom: Ježiš Kristus prišiel,
„aby z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia,
nepriateľstvo, tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe
z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj“ (Ef 2, 14-17).
„Vsrdci«mesta osvietenstva», pred
týmtoveľkolepým dieloduchovnejfrancúzskej
kultúry, katedrálou NotreDame, sa otvára veľkýpriestorpre poskytnutie novéhoimpulzu
k úctivémuapriateľskémustretnutiumedziľuďmirôznychpresvedčení.
Mladíľudia, veriaciineveriaci
zídení dnesvečer tu, chcetebyťspolu, dnesrovnakoakovkaždodennomživote, stretnúťsaaporozprávať sa, počnúc veľkýmiotázkamiľudskejexistencie. Dnes by mnohí
z vás mohli potvrdiť, ženepatriakžiadnemunáboženstvu, alechcú, abynovýsvet bol slobodnejší, spravodlivejší
aviaczjednotený, pokojnejšíašťastnejší. Vy neveriaci sa chcete pýtať veriacich,
požadujúc od nich svedectvo o živote v súlade s tým, čo oni tvrdia a
odmietajúc akúkoľvek odchýlku, ktorá robí náboženstvo neľudským.
Vy veriaci chcete svojim priateľom povedať, že poklad, ktorý
máte v sebe ukrytý, stojí za otázku, za reflexiu, chcete sa s ním podeliť. Otázka
Boha nie je nebezpečenstvom prespoločnosť, neohrozuje
ľudský život! Otázka Boha nesmie chýbať medzi veľkými
otázkami našej doby.“
Ďalej Svätý Otec vyzval mladých na budovanie mostov
a povzbudil ich slovami: „Máte si čopovedať. Neuzatvárajte
svoje svedomie tvárou v tvár výzvam a problémom pred vami. Som hlboko presvedčený,
že stretnutie viery a rozumu umožňuječlovekunájsť
seba samého. Ale žiaľčasto sa pravda ohýba podľa
tlaku záujmov a atraktívnosti použitia. Hľadanie pravdy nie je jednoduché.
A ak je každý volaný, aby sa odvážne rozhodol pre pravdu, je to preto, že neexistujú
žiadne skratky k šťastiu a ku kráse plného života. Ježiš hovorí v evanjeliu:
«Pravda vás urobí slobodnými»."
Je na vás, drahí priatelia, pokračoval
pápež, urobiť niečo pre to, aby vo vašej krajine a v Európe veriaci a neveriaci znovu
našli cestu k dialógu. Náboženstvá nemôžu mať strach pred správnou laickosťou, laickosťou,
ktorá je otvorená a dovolí každému žiť podľa toho, v čo verí, podľa jeho svedomia.
Pokiaľ ide o vytváranie sveta slobody, rovnosti a bratstva, veriaci i neveriaci sa
musia cítiť slobodní a musia byť k sebe navzájom ako bratia. Nielen vaše životné skúsenosti
sú tým, čo môžete zdieľať, ale aj spôsob priblíženia sa k modlitbe. Veriaci i neveriaci,
všetci ste pozvaní do posvätného priestoru. Pre niektorých z vás je modlitba modlitbou
k Bohu poznávanému vierou, pre ostatných môže byť modlitbou k neznámemu Bohu. V závere
videoposolstva tisícom mladých pápež Benedikt XVI. pripojil pozvanie na Svetové dni
mládeže v Madride a príhovor, po ktorom nasledoval búrlivý potlesk, ukončil slovami:
„Boh,
ktorého sa veriaci učia poznávať, vás pozýva k objavovaniu jeho samého
a k životu s ním. Viac a viac. Nebojte sa! Na ceste, ktorú prejdete spolu smerom k
novému svetu, budete hľadačmi Absolútna - teda Boha - aj vy, pre ktorých
je Boh Bohom neznámym. Je to on, ktorý miluje každého jedného z vás, žehná vás a vás
chráni. Spolieha sa na vás, že preberiete starosť o ďalších, o budúcnosť,
a vy sa môžete spoľahnúť na neho!“
Po Paríži bude hostiteľom
„Nádvoria pohanov“ Tirana a Florencia a potom ďalšie mestá na celom svete, ktoré už
prejavili záujem o túto iniciatívu Pápežskej rady pre kultúru, ktorej cieľom je podporiť
dialóg medzi veriacimi a neveriacimi. Premiéra realizácie myšlienky pápeža Benedikta
XVI. priniesla skúsenosť a nové návrhy, ktoré budú cenné pri príprave „Nádvoria pohanov“
v ďalších mestách. Viac o tom pre Vatikánsky rozhlas kardinál Gianfranco Ravasi, predseda
Pápežskej rady pre kultúru:
„Atmosféra v Paríži bola veľmi nápomocná
pre začiatok tejto cesty. Bol tam záujem - veľmi silný a veľmi intenzívny -, najmä
v intelektuálnych kruhoch. V Paríži sme mali skutočne všetky možné prostredia, oblasti,
všetky podstatné zložky, od kultúry k spoločnosti, od vedeckých otázok k právnym,
od umenia k duchovnosti. Potom tam bol slávnostný záver s mladými ľuďmi na veľkom
námestí pred Notre Dame. Tento horizont je tak komplexný, tak obrovský,
tak rôznorodý... Teraz by sme to chceli v istom zmysle robiť v špecifickejších oblastiach.
A to je dôvod, prečo chceme pokračovať Tiranou, krajinou, ktorá mala vo svojej ústave
ateizmus, a teraz má inú perspektívu. Po Tirane bude nasledovať Florencia,
Barcelona, Štokholm, Valencia, Quebec, Praha a Miláno. Tento zoznam stále rastie a
tematické oblasti dialógu veriacich a neveriacich sa vetvenia.“ Toľko kardinál
Ravasi krátko po zrealizovaní myšlienky – vyjsť zo Svätyne a vstúpiť do dialógu v
sekularizovanom svete, aby sa otázka Boha vrátila do spoločnosti a objavila sa v jej
strede.