„Nádvorie pohanov“ a videoposolstvo Benedikta XVI.

Rubrika, v ktorej vás pomyselne pozývame na Nádvorie pohanov

Obraz nádvoria pohanov – jedného z viacerých nádvorí Jeruzalemského chrámu – vybral Svätý Otec na označenie rovnomennej iniciatívy Pápežskej rady pre kultúru kvôli hlbokej symbolike tohto miesta. Nádvorie pohanov bolo miestom, kam mohol prísť aj príslušník iného ako židovského národa, teda cudzinec, ich rečou povedané „pohan“, ale aj ľudia exkomunikovaní, teda každý, kto nemohol vstúpiť do posvätného priestoru chrámu. Tu, na Nádvorí pohanov - ako je zaužívaný preklad jeho pomenovania, čo by možné preložiť aj ako nádvorie národov -, mali predsa len možnosť dostať sa do blízkosti Svätyne, stretnúť sa so znalcami Písma a klásť im otázky. Nádvorie pohanov bolo teda miestom dialógu veriacich a neveriacich. A práve to má znamenať Nádvorie pohanov dnes: priestor pre všetkých, priestor, kde sa budú cítiť slobodne, v blízkosti posvätného miesta, ale bez toho, aby museli doň vstúpiť, priestor na dialóg, ale v úplnej slobode s rešpektom k tomu druhému, v postoji načúvania. Pápež Benedikt XVI. vo vianočnom príhovore Rímskej kúrii v r. 2009 povedal, že tento nový priestor má slúžiť tým, ktorí hľadajú, ako sa priblížiť k Bohu a – ako sám uviedol – inšpirovaný bol návštevou Českej republiky, kde boli jeho slová prijímané, napriek tomu, že viac ako polovica obyvateľov sa tu vyhlasuje za neveriacich. Poďme k slovám Svätého Otca, ktoré 25. marca 2011 adresoval „národom“ na veľkom priestranstve pred katedrálou Notre Dame. Hneď v úvode zdôraznil, že už niet vylúčenia, ide o dialóg, o spoločné hľadanie cesty a citoval z Listu sv. Pavla Efezanom: Ježiš Kristus prišiel, „aby z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj“ (Ef 2, 14-17).

„V srdci «mesta osvietenstva», pred týmto veľkolepým dielo duchovnej francúzskej kultúry, katedrálou Notre Dame, sa otvára veľký priestor pre poskytnutie nového impulzu k úctivému a priateľskému stretnutiu medzi ľuďmi rôznych presvedčení. Mladí ľudia, veriaci i neveriaci zídení dnes večer tu, chcete byť spolu, dnes rovnako ako v každodennom živote, stretnúť sa a porozprávať sa, počnúc veľkými otázkami ľudskej existencie. Dnes by mnohí z vás mohli potvrdiť, že nepatria k žiadnemu náboženstvu, ale chcú, aby nový svet bol slobodnejší, spravodlivejší a viac zjednotený, pokojnejší a šťastnejší.
Vy neveriaci sa chcete pýtať veriacich, požadujúc od nich svedectvo o živote v súlade s tým, čo oni tvrdia a odmietajúc akúkoľvek odchýlku, ktorá robí náboženstvo neľudským. Vy veriaci chcete svojim priateľom povedať, že poklad, ktorý máte v sebe ukrytý, stojí za otázku, za reflexiu, chcete sa s ním podeliť. Otázka Boha nie je nebezpečenstvom pre spoločnosť, neohrozuje ľudský život! Otázka Boha nesmie chýbať medzi veľkými otázkami našej doby.“

Ďalej Svätý Otec vyzval mladých na budovanie mostov a povzbudil ich slovami: „Máte si čo povedať. Neuzatvárajte svoje svedomie tvárou v tvár výzvam a problémom pred vami. Som hlboko presvedčený, že stretnutie viery a rozumu umožňuje človeku nájsť seba samého. Ale žiaľ často sa pravda ohýba podľa tlaku záujmov a atraktívnosti použitia. Hľadanie pravdy nie je jednoduché. A ak je každý volaný, aby sa odvážne rozhodol pre pravdu, je to preto, že neexistujú žiadne skratky k šťastiu a ku kráse plného života. Ježiš hovorí v evanjeliu: «Pravda vás urobí slobodnými»."

Je na vás, drahí priatelia, pokračoval pápež, urobiť niečo pre to, aby vo vašej krajine a v Európe veriaci a neveriaci znovu našli cestu k dialógu. Náboženstvá nemôžu mať strach pred správnou laickosťou, laickosťou, ktorá je otvorená a dovolí každému žiť podľa toho, v čo verí, podľa jeho svedomia. Pokiaľ ide o vytváranie sveta slobody, rovnosti a bratstva, veriaci i neveriaci sa musia cítiť slobodní a musia byť k sebe navzájom ako bratia. Nielen vaše životné skúsenosti sú tým, čo môžete zdieľať, ale aj spôsob priblíženia sa k modlitbe. Veriaci i neveriaci, všetci ste pozvaní do posvätného priestoru. Pre niektorých z vás je modlitba modlitbou k Bohu poznávanému vierou, pre ostatných môže byť modlitbou k neznámemu Bohu. V závere videoposolstva tisícom mladých pápež Benedikt XVI. pripojil pozvanie na Svetové dni mládeže v Madride a príhovor, po ktorom nasledoval búrlivý potlesk, ukončil slovami:

„Boh, ktorého sa veriaci učia poznávať, vás pozýva k objavovaniu jeho samého a k životu s ním. Viac a viac. Nebojte sa! Na ceste, ktorú prejdete spolu smerom k novému svetu, budete hľadačmi Absolútna - teda Boha - aj vy, pre ktorých je Boh Bohom neznámym. Je to on, ktorý miluje každého jedného z vás, žehná vás a vás chráni. Spolieha sa na vás, že preberiete starosť o ďalších, o budúcnosť, a vy sa môžete spoľahnúť na neho!“

Po Paríži bude hostiteľom „Nádvoria pohanov“ Tirana a Florencia a potom ďalšie mestá na celom svete, ktoré už prejavili záujem o túto iniciatívu Pápežskej rady pre kultúru, ktorej cieľom je podporiť dialóg medzi veriacimi a neveriacimi. Premiéra realizácie myšlienky pápeža Benedikta XVI. priniesla skúsenosť a nové návrhy, ktoré budú cenné pri príprave „Nádvoria pohanov“ v ďalších mestách. Viac o tom pre Vatikánsky rozhlas kardinál Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru:

„Atmosféra v Paríži bola veľmi nápomocná pre začiatok tejto cesty. Bol tam záujem - veľmi silný a veľmi intenzívny -, najmä v intelektuálnych kruhoch. V Paríži sme mali skutočne všetky možné prostredia, oblasti, všetky podstatné zložky, od kultúry k spoločnosti, od vedeckých otázok k právnym, od umenia k duchovnosti. Potom tam bol slávnostný záver s mladými ľuďmi na veľkom námestí pred Notre Dame. Tento horizont je tak komplexný, tak obrovský, tak rôznorodý... Teraz by sme to chceli v istom zmysle robiť v špecifickejších oblastiach. A to je dôvod, prečo chceme pokračovať Tiranou, krajinou, ktorá mala vo svojej ústave ateizmus, a teraz má inú perspektívu. Po Tirane bude nasledovať Florencia, Barcelona, Štokholm, Valencia, Quebec, Praha a Miláno. Tento zoznam stále rastie a tematické oblasti dialógu veriacich a neveriacich sa vetvenia.“ Toľko kardinál Ravasi krátko po zrealizovaní myšlienky – vyjsť zo Svätyne a vstúpiť do dialógu v sekularizovanom svete, aby sa otázka Boha vrátila do spoločnosti a objavila sa v jej strede.

Pripravila sr. Jaroslava Kochjarová CJ