Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Vatikán (27. marca, RV) – I dnes sa na Námestí sv. Petra zišli tisícky veriacich, aby si vypočuli slová pápeža Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána. Svätý Otec vo svojom príhovore vychádzal z liturgických čítaní dnešnej 3. pôstnej nedele. Povedal:

Drahí bratia a sestry!
Tretia pôstna nedeľa je charakteristická slávnym dialógom medzi Ježišom a Samaritánkou, ktorý vyrozprával evanjelista Ján. Žena chodievala každý deň čerpať vodu zo studne pochádzajúcej z čias patriarchu Jakuba. V ten deň tam našla Ježiša, sediaceho, „unaveného z cesty" (Jn 4,6). Svätý Augustín hovorí: „Nie nadarmo je Ježiš unavený ... Kristova sila ťa stvorila, Kristova slabosť ťa posilnila... Svojou silou nás stvoril, svojou slabosťou nás prišiel hľadať“ (In Ioh. Ev., 15, 2). Ježišovu únavu, znamenie jeho skutočnej ľudskosti, môžeme vidieť ako predohru utrpenia – s ňou niesol a zavŕšil dielo nášho vykúpenia. Osobitne v stretnutí so Samaritánkou pri studni sa objavuje téma Kristovho "smädu", ktorý vyvrcholí vo výkriku na kríži: „Žíznim.“ (Jn 19, 28). Zaiste, tento smäd má svoj fyzický základ. Ale Ježiš, ako znova hovorí Augustín, „mal smäd po viere tejto ženy“ (In Ioh. Ev. 15, 11), ako aj po viere nás všetkých. Boh Otec ho poslal, aby uhasil náš smäd po večnom živote, darujúc nám svoju lásku, ale pre prijatie tohto daru Ježiš žiada od nás vieru. Všemohúcnosť lásky vždy rešpektuje slobodu človeka; klope na srdce a trpezlivo čaká na jeho odpoveď.
V stretnutí so Samaritánkou stojí v popredí symbol vody, ktorý jasne naznačuje sviatosť krstu, zdroj nového života skrze vieru v Božiu milosť. Toto evanjelium, v skutočnosti - ako som spomenul v katechéze na Popolcovú stredu - je súčasťou starobylej prípravy katechumenov na prijatie kresťanskej iniciácie, ktoré sa konalo počas Veľkonočnej vigílie. „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám“, hovorí Ježiš, „nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Jn 4, 14). Táto voda predstavuje Ducha Svätého, znamenitý „dar“ ktorý nám od Boha Otca priniesol Ježiš. Kto sa v krste znovu narodí z vody a Ducha Svätého, vstúpi do reálneho vzťahu s Bohom, do synovského vzťahu, a môže ho uctievať „v duchu a pravde“ (Jn 4,23.24), ako znovu objasňuje Ježiš Samaritánke. Vďaka stretnutiu s Ježišom Kristom a daru Ducha Svätého viera človeka dosahuje svoje naplnenie ako odpoveď na plnosť Božieho zjavenia.
Každý z nás sa môže stotožniť so ženou Samaritánkou: Ježiš na nás čaká najmä v tomto pôstnom období, aby prehovoril k nášmu srdcu. Zastavme sa na chvíľu v tichu, vo svojej izbe, v kostole alebo na osamelom mieste. Načúvajme jeho hlasu, ktorý nám hovorí: „Keby si poznal Boží dar...". Nech nám Panna Mária pomáha, aby nám nechýbalo toto stretnutie, od ktorého závisí naše skutočné šťastie.

Preložil Peter Dufka